You'll never be alone (with Shawn Mendes)

Kapitola - •37•

O pol hodinu mi začína moje predstavenie spolu s Australian Dance Theatre kde som členkou spolu ďalšími stovkami tanečníkov a tanečníc. Dnes nás čaká významne Art vystúpenie. Je to tanec s umeleckými prvkami a vizualizáciou, choreografia sa skladá či už z tradičného baletu alebo moderných tancov. Sme skupina tanečníkov z Austrálskej tanečnej akadémie. Dnešné vystúpenie je veľmi výnimočné pretože hosťami budú svetovoznámi choreografi, ktorý robia choreografie pre známe skupiny, spevákov, tanečné skupiny. Hovorí sa že si vyberú 10 najlepších, ktorý pôjdu na celosvetové turné s American Dance Akademy kde predstavia jedno predstavenie. Je to veľmi dobrá príležitosť ukázať sa a ako sa dostať do sveta tanca a tancovať pre svetové hviezdy, byť vo veľkých show a živiť sa tým čo najviac milujem a to je tanec. Už len pár minút ma čaká do začiatku. Ešte pôjdem skontrolovať či sú rodičia, brat a teta s rodinou na svojom mieste a bežím do zákulisia.

"kde trčíš Lou?" nahnevane zakričal na mňa náš hlavný choreograf Mike. 

"len som pozrela či je tu moja rodina" odpovedala som a zoradila sa do zostavy, ktorá bola pripravená 

"dnes tu neide ukázať sa pred rodinou, ale ukázať svetu čo je v nás a že my na to máme vážení a milí. Žiadne chyby a požadujem od vás najväčšiu profesionalitu." dokončil svoj monológ a mi sme si na odvahu všetci zatlieskali. Vtedy sa zhasli svetlá a odkryla sa opona v divadle kde sme vystupovali. Predstavenie sa práve začína. 

Publikum tlieskalo a keď sme sa vrátili opäť na pódium ukloniť sa poslednýkrát tak všetci stáli a ustavične vám tlieskali. Bola som tak dojatá, ale nie len ja to sme boli všetci. Ak človeka ocenia za jeho prácu to čo zo seba dal čo najlepšie tak nie nie nič krajšie ako toto. Odozva preto koľko úsilia do toho vynaložil. Poklonili sme sa a opona za zatiahla a začali sme sa objímať a gratulovať si v úžasnému výkonu, ktorý sme podali. Spolu ako jeden tím. Prišli ľudia, ktorý mi blahoželali a vôbec som ich nespoznala. Bola som obklopená kyticami kvetov a čakala som na mojich najbližších. Vtedy som si spomenula na starkú, ktorá mi posledné dni svojho života vravela že zvládnem všetko len mám veriť a ísť za svojím snom. Konečne som začala veriť. Spomedzi všetkých ľudí, ktorý boli v zákulisí sa ku mne prihrnuli rodičia a teta s rodinou a objímali ma. Boli na mňa hrdý a mňa to dojímalo ako nikdy. 

"prepáčte môžem Vás vyrušiť?" ocitla sa pri nás žena, ktorú som veľmi dobre poznala. 

"prepáčte, ale chvíľu počkajte chceme zablahoželať dcére" odvetil otec a otočil sa naspäť ku mne

"nie to je v poriadku pani Moore" nemohla som predsa odmietnuť najznámejšiu americkú choreografku Mandy Moore. Je zástupkyňou celej American Dance Academy a je vážne úžasná a skvelá v tom čo robí.

"ďakujem slečna Scottová. Tak poďme do kancelárie" ukázala na dvere nášho hlavného choreografa a ja som išla za ňou. Dokonca vie aj moje meno.

V kancelárií:

"teší ma že Vás môžem spoznať osobne pani Moore. Veľmi Vás obdivujem a vaše úžasné choreografie." začala som hneď pretože to bol pre mňa ako sen.

"aj ja som rada že váš vidím konečne na vlastné oči. Dlho Vás už sledujem a od Mike viem že ste jedna talentovaná tanečníčka, ktorá stále prekvapuje a že ste najlepšia" toto ma vážne zaskočilo že jej práve Mike o mne vravel. Ten ktorý nikoho nepochváli len kritizuje.