Ruby je mladá 17 ročná upírka, ktorá v detstve zažila veľa zlého, no aj dobrého. Lenže ani na jedno si nepamätá. Urobí ju šťastnou minulosť či prítomnosť? Alebo obe? Čo jej v živote spôsobí veľa trápenia a čo zase veľa šťastia sa dozviete v príbehu...
Utorok. Druhý nenávidený deň v týždni. Sedím na tejto nepohodlnej stoličke v odpornej triede, kde sa nás snaží tá smrteľníčka niečo naučiť. "Potrebovala by som dvoch zdatných chlapcov, ktorý by priniesli lavicu pre našu novú spolužiačku." To snáď tá krava nemyslí vážne. Veď len pred nedávnom prišiel Jayden. Nejaký dvaja chalani priniesli lavicu a položili ju hneď za nás. No super už nebudeme posledný. "Takže trieda predstavujem vám novú spolužiačku. Toto je..." "Som Loren." No tak Loren môžeš si sadnúť tam dozadu do lavice." Aspoň keby bola niečo nadprirodzené, ale ona je obyčajný človek. No super. Loren si sadla za nás. "Ahoj Jay." Čo?! Oni sa poznajú?! Jayden sa pozná s človekom?! "Ahoj Loren. Toto je Ruby." Som zmetená ako ešte nikdy. "Ahoj Ruby máš super vlasy." Iba som pozerala s otvorenými ústami a očami prebiehala z Jaydena na Loren. "Ruby. Loren je moja priateľka." " Ale veď ona je vieš čo." Loren sa zasmiala. "Pane bože prepáč ja som úplne zabudla. Medzi ľuďmi a čarodejníkmi nevidno rozdiel." Ahaa. Už mi to začína dopínať. "Takže ty si čarodejnica?" "Ano som."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Na obrázku je Loren)
"Takže Loren. Pôjdeš s nami na školský výlet do Caribicu?" Loren na ňu vypleštila oči. "Ano pôjdem." "Tak nech sa páči tento papier daj podpísať rodičom." Loren vyzerala zmätene. Zazvonilo na prestávku a všetci si radostne vydýchli. "Jay môžem sa s tebou na chvíľu porozprávať?" "Jasné." Jayden a Loren odišli na chodbu. "Jay sa baví s človekom?!" Prisadol si ku mne James. "Nie. No baví sa s ňou, ale ona nie je človek. Je čarodejnica." James vyzeral že mu to doplo. "Veď hej čarodejníci sa nedajú rozoznať od ľudí." Potrebovala som vedieť o čom sa rozprávajú. Nastrčila som svoj upíri sluch aby som zachytila aspoň niečo z ich rozhovoru. "Mal si mi povedať, že idete do Caribicu! Vieš aké je to nebezpečné?! Ako ju mám teraz pripraviť na to celé?! Ako ju mám pripraviť na Elise?!" "Upokoj sa Loren. Rub nemusíš na nič pripravovať. Chcel som ťa zavolať skôr, ale potom som ju začal spoznávať a zistil som že najlepšie to bude, keď sa to dozvie na rovinu tam." "Tak preto si nechcel aby som sem ešte chodila."
"Halooo Ruby počúvaš ma?" Začal mi James mávať rukou pred tvárou. "Ano počúvam ťa jasné." Usmiala som sa na neho. "No tak pokračujem. Keď som už bol vo vnútri, tak som začul ochranku. Schoval som sa za jeden regál. A tam som našiel jednu knihu. Písalo sa tam niečo o tom, ako zmeniť svoj osud. Lenže pri úteku mi vypadla z ruky a nemohol som sa po ňu vrátiť lebo som mal za pätami toho strážca." Síce som tú jeho story nepočula celú, ale doplo mi, že bol v noci v knižnici v zakázanej časti. "Tak to sa tam po ňu musíme vrátiť." "Nikto z nás tam nemôže ísť sám. Musíme ísť minimálne traja, takže to musíme povedať Jayovi." "Čo mi musíte povedať?" Jay a Loren práve prišli z chodby a Loren vyzerala dosť nahnevane. "Povieme ti dnes v knižnici." Povedal James a chystal sa na odchod pretože zvonilo chvála bohu na poslednú hodinu. No ešte sa otočil. "Ja som James." Podal Loren ruku. "Som Loren. Teší ma James." "Aj mňa." Pán profesor už vstupoval do triedy. Jayden si ku mne sadol. "James mi to nechcel povedať pred Loren však?" Bola som na Jaydena naštvaná, pretože mi niečo tají. "Vyzerá to tak." Odpovedala som mu, no ani som sa ne neho nepozrela. "Stalo sa niečo Rub?" Nemohla som mu povedať, že som odpočúvala ich rozhovor. Chcela som aby mi povedal sám od seba čo sa to deje. Takže som musela klamať. Pre mňa to nebol problém. Klamem v jednom kuse, ale Jaydenovi som nikdy neklamala. "Nie. Nič sa nedeje, len neviem prestať myslieť na tú vec čo vravel James." "Tak mi to povedz. Loren nie je upír. Nemá taký úžasný sluch ako my." Prosím nech nespomína upíri sluch. "No vlastne s tým prišiel James a chcem aby ti to povedal on. Nerada hovorím veci z druhej ruky. A k tomu Loren je čarodejnica. Nevieme či si náhodou nepričarovala tretie ucho so super sluchom." Zasmiala som sa. "Si blázon Rub." Zasmial sa aj on. Nechcela som aby medzi nami bola taká napjatá atmosféra.
"Kedy už príde?" James sa ma to pýtal každých päť minút. "Ja neviem.Už ti to hovorím asi po tridsiaty krát." Chodil zo strany na stranu. "Sadni si a začni si niečo čítať, lebo sa zblázniš." "Už tu čakáme hodinu. Len dúfam že zo sebou neprinesie aj tú Loren." Prevrátil oči. "Nie neprinesie." Povedal Jayden spoza neho. Zasmiala som sa nad Jamesovím zľaknutím. "Ahoj Jayden. Kde si toľko bol." "Nerieš rodinné problémy." Nikdy nehovorí o rodine. "Dobre tak mi už povedzte tú novinu.
James mu povedal a minulej noci a tento krát som to počula aj ja celé. "Musíme pre tú knihu ísť, ale nie teraz." "Čo? Prečo?" James vyzel zmätene. "James ak by sme išli teraz mohli by nás chytiť. Ten strážnik určite varoval ostatných že tu minulú noc niekoho počul. Mohli by nás rýchlo chytiť. Počkáme pár dní, aby na to pozabudli a nestrážili to tu tak a prídeme po ňu." To bola dobrá myšlienka. "Súhlasím z Jayom myslím, že je to dobrý nápad." "Dobre, tak kedy to spravíme?" Spýtam sa James. "Môžeme po návrate z výletu." Neviem prečo, ale mala som pocit, ako keby mal Jayden niečo za lubom.
Zrazu sa mi začala točiť hlava. Už som nevidela Jamesa a Jaydena. Už som okolo seba nevidela knihy. Videla som len záblesky farieb. Zatvorila som oči, pretože ton svetlo čo vychádzalo z tých farebných zábleskov mi ich pálilo. Keď som ich znova otvorila bola som na nejakom ostrove. okolo mňa boli palmy. "Bežte! Ja ich zdržím!" Začula som hlas. Ten hlas mi bol známi. Utekala som za ním. Uvidela som Loren, ktorej z rúk šľahali plamene. "Loren čo sa deje?" Ani sa ku mne neotočila, ako keby som tu ani nebola. Prišla som až k nej a chytila ju za plece. "Loren haloooo!" Keď s ňou skúsila potriasť tak moja ruka iba prešla cez ňu. Ako keby som bola duch. Niekde za mnou som počula krik. Bol ženský. Otočila som sa a utekala za tým hlasom. Uvidela dve postavy. Prisahala by som že videla seba s Jaydenom. "Ruby!" Bežalo ku mne dievča s blond vlasmi a bielych šatoch. "Mala si utiecť! A kde je Jayden?!" Bola mi strašne povedomá, no nespomínala som si na ňu. "Kto si?" "Pane bože! Ty tu nie si naozaj. Ruby teraz zavri oči a praj si byť späť." "Kde späť?" "Tam kde si bolo pred tým ako si uvidela toto." Ukázala rukou okolo seba. "Dobre, ale najprv mi povedz tvoje meno." Prevrátila oči. Počkať toto robím ja! "Som Elise." Zavrela som oči. Keď som ich otvorila videla som znova tie žiariace záblesky. Zavrela som oči, nemohla som sa na to pozerať. "ELISE!"
"Rub prebuď sa!" Cítila ako so mnou niekto trasie. Otvorila som oči. "Elise." Pozerali sa na mňa Jaydenove prekvapené a zároveň vystrašené oči. Nevedela som čo mám robiť. Jeho oči ma hypnotizovali, nemohla som od nich odtrhnúť. Chcela by som sa do nich pozerať stále. "Čo si to práve povedala?" Zažmurkala som, aby som sa vedela odtrhnúť. "Nič." Postavila som sa a bežala som preč. Zastavila som až pred domom. Vošla som a hneď sa odpratala do izby. Ničomu som nerozumela, ale zároveň všetko do seba zapadalo. Spomenula som si aj na ostatné vidiny čo som mala. S týmto problémom som mohla ísť iba za jedným upírom. Aj Elise mi do toho začala zapadať. Síce neviem kto to je, ale spomínal ju aj Jayden s Loren. Nie som blázon to viem iste.
