King needs Queen

Kapitola 3 - Sen

Dylan

„Ako ste mohli dopustiť, aby sa medzi tých ľudí dostali aj matka s dieťaťom?! Jasne som vám povedal, že chcem iba dospelých ľudí od dvadsať do štyridsaťpäť! Povedal som to snáď nezrozumiteľne?!" kričal som rozzúrene.

Ak ma niečo dokázalo naozaj naštvať, bola to neschopnosť ľudí okolo mňa. Moje oči začali potemnievať a hrôza so mňa vyžarovala.

Stál som na jemne vyvýšenom pódiu a za mnou sa nachádzal môj trón. Dvaja upíri stáli pod pódiom a jeden z nich sa jemne klepal. Obaja si uvedomovali, že ak ma nedokážu nejako upokojiť, vybuchnem ako sopka a nič ma nezastaví pred ničením.

„Nie, pane. My... my sme vám dobre nerozumeli. Táto informácia sa ku nám dostala od...od..." koktal ten nižší. Upieral na mňa svoje ľadovomodré oči, ktorými ma pýtal o zľutovanie. Do oči mu padal prameň tmavohnedých vlasov. Volal sa Bill a v mojej armáde nebol veľmi výrazný. Práve naopak. Všetko čo sa pokašľalo, mal na svedomí on.

„...od Ivy," povedal ten vyšší. Billou brat, Mark. Bol Billovým jediným záchrancom pred mojou výbušnou povahou. Ak by nebolo jeho, Bill by bol pravdepodobne mŕtvy.

„Pravdepodobne nás chcela vidieť mŕtvych..." Jeho hlas bol vyrovnaný a jemne sa na mňa usmial.

No, jasne... Mohlo mi dojsť, že to spôsobila Ivy. Pomyslel som si a úsmev som mu opätoval.

„Takže... Ivy zase chcela nechať svoju špinavú prácu na mňa. Čo ste jej vy dvaja urobili?" povedal som a zostúpil som ku nim dole.

Ivy bola jedna z najsilnejší upírov a zároveň aj ich generálka. Viedla skupinu upírov, ktorí boli mojimi najlepšími bojovníkmi... ale mala na starosť aj začiatočníkov. Mark patril ku skupine tých najlepších bojovníkov, preto sa ma až tak nebál. Bill však patril ku začiatočníkom.

„Billy znova niečo posral. Ja som sa ho, ako vždy, zastal. Snažila sa to hrať na: Mne je to jedno, a však veľmi sa jej to nepodarilo..." povedal Mark a pozrel na svojho mladšieho brata.

Znova som pozrel na Billa. Ten si hľadel na nohy a snažil sa zhlboka dýchať.

„Nechám vás ísť, ale musíte sa tváriť, že som vám naozaj veľmi ublížil, aby Ivy nič nespozorovala. Môžete ísť. Ja si to s Ivy potom vybavím..." povedal som, znova som vyšiel na pódium a sadol som si na trón.

Odišli a ja som osamel. Stále som myslel na neznámu, ktorá sa dnes prihovorila k mamičke s chlapčekom. Jemne som sa pousmial nad jej odvahou. Určite jej Logan hovoril o mojej krutosti a moci, ale napriek tomu to riskla a prihovorila sa jej. Možno ľudia naozaj nie sú až takí hlúpi...

Vivian

Ležala som na lúke posiatej nádhernými, rôznofarebnými kvetmi. Neďaleko stál les, z ktorého bolo počuť tiché šumenie lístia. Vietor mi jemne hladil pokožku a slnko ma príjemne hrialo. Na sebe som mala dlhé svetlomodré šaty a vlasy som mala rozpustené. Pomaly som sa postavila. Bola som bosá. Tráva ma prijemne šteklila na chodidlách. Nadýchla som sa čerstvého vzduch a pomaly som vydýchla. Vzduch voňal dozrievajúcim ovocím. Porozhliadla som sa okolo seba a zbadala som strom, na ktorom viseli jablká. Pribehla som ku nemu a jedno som odtrhla. Zahryzla som doň a jeho sladká chuť mi naplnila ústa. Prehltla som sústo a slastne som vydýchla. Potom som jablko zjedla a sadla som si pod strom.

Znova som zaspala. Zobudil ma až silný blesk, ktorý preťal oblohu. Nad hlavou sa mi začali vytvárať tmavé mračná. Hneď na to sa spustil lejak. Blesky šľahali vôkol mňa. Bola som zúfala a hľadala som nejakú skrýšu. Neďaleko som zahliadla chalúpku. Celá premrznutá som behala ku chalúpke. Okolo mňa sa lámali konáre a stromy sa zbesilo hýbali. Začala som búchať na dvere chalúpky. Bola som naozaj prekvapená, kto mi otvoril dvere. Dylan. S úsmevom odstúpil od dverí a pustil ma dnu.