King needs Queen

Kapitola 13 - Nikomu never...

Vivian

„Vstávaj," povedal niekto nado mnou. Otvorila som oči a pozrela som do atramentovo modrých očí Dylana.

Usmial sa a povedal: „Dobré ránko."

Potom mi venoval dlhý bozk. Odtiahol sa a usmiala som sa naňho.

„Za čo vďačím, kráľovi Dylanovi Frosbitovi, že ma prišiel navštíviť do mojej izby?" opýtala som sa s úsmevom.

„Treba vyriešiť výzdobu, šaty a nejaké ďalšie veci na sobotňajšiu svadbu. A keďže je to aj tvoja svadba tak by bolo dobré, ak by si sa zapojila do príprav," povedal a usmial sa na mňa.

Potom sa postavil a povedal: „Takže o chvíľu by tu mala prísť krajčírka a potom okolo dvanastej ťa čakám v prijímacej sále, keď sa bude riešiť výzdoba."

Posadila som sa na posteľ, pozrela naňho a prikývla. Môj mozog nebol ešte pripravený viesť plnú konverzáciu s nejakou osobou.

Dylan sa len usmial a odišiel. Pomaly som vstala a išla sa prezliecť. Potom som odišla do kúpelne a umyla sa. O chvíľu do mojej izby vošla Lili a za ňou kráčala nejaká žena.

„Dobrý deň. Som vaša krajčírka. Takže môžeme začať?" opýtala sa.

Prikývla som a ona má už viedla ku nejakému vyvýšenému stolčeku, ktorý Lili dotiahla vedľa zrkadla. Postavila som sa naň a začala si ma premeriavať. Lili začala nosiť do mojej izby rôzne druhy bielych látok a vyberala som si z nich tú pravú. Žena si začala značiť moje miery a vysvetlila som jej, aké šaty by som asi chcela.

„Zo zadu by mohli byť dlhšie, tak aby sa ťahali po zemi. Vrch by som chcela z látky, z akej je sukňa, ale chcem, aby mala na vrchu kvetovanú čipku a rukávy, aby boli padavé a tenké."

Ona len prikývla a o chvíľu sa pustila do práce. Začala okolo mňa obmotávať látku na sukňu a prišpendlila ju. Potom pokračoval vrchom, kým nemala všetko presne tak, ako to chcela. Pomedzi to všetko pomaly zašívala na šijacom stroji. Po pár hodinách boli šaty hotové a ja som sa na ne pozerala v zrkadle.

Boli dokonalé a ja som sa na nich nemohla vynadívať.

„Sú úžasne," povedal som ohromené. Krajčírka sa na mňa len usmiala. Potom odišla a Lili mi ich pomohla dať dole. Potom ich zavesila do skrine.

„Neverím, že sa budeš o pár dní vydávať," povedala a usmiala sa na mňa.

„Ani ja tomu neverím," povedala som a sadla si na posteľ.

Nebola som ešte pripravená. Nikdy som si nepredstavovala, že moja svadba bude vyzerať takto. Áno, Dylana som milovala, ale niečo mi tu nesedelo. Možno to, že tu nebude moja rodina.

Povzdychla som si, obliekala bordovú tuniku, čierne nohavice a čižmy. Rýchlo som sa ponáhľala za Dylanom.

Otvorila som mohutné dvere do prijímacej sály. Bola nádherná, červený koberec viedol ku trónu. Teraz tam už stáli dva tróny. Pre Dylana a mňa. Obrovský luster na povale dával dostatočne svetla na osvetlenie celej miestnosti. Stĺpy boli ozdobené bielymi stuhami a všade v kvetináčoch a vázach boli červené ruže.

Dylan práve niečo riešil s nejakým sluhom. Potom sa otočil a zbadal mňa. Pri pohľade na mňa sa usmial a kráčal ku mne. Podal mi ruku a potom ma viedlo po miestností.

„Ako sa ti to zatiaľ páči? Dúfam, že sa ti páčia tie červené ruže..."

„Vyzerá to úžasne. Milujem červené ruže," povedal som a usmiala sa naňho.

Dylan sa len pousmial a povedal: „To som rád."

Potom sme podišli ku nejakému ďalšiemu organizátorovi, ktorý práve organizoval rozpoloženie nábytku.

...

Práve sme s Dylanom vychádzali z prijímacej sály. Strávili sme tam niekoľko hodín, kým sa to všetko pripravilo a upravilo.

Práve sme prechádzali chodbami a Dylan sa rozhodol ma odprevadiť do mojej izby. Po ceste sme však prechádzali okolo Loganovej izby. Spomenula som si na ten incident zo včerajška. Znovu som pocítila tú úzkosť. Dylan to však spozoroval.

„Čo sa deje?" opýtal sa ma a uprene mi pozeral do očí.

„Ale nič..." snažila som sa zatĺkať, ale Dylan stále dobiedzal. Nezvládla som jeho otázky a povedala som: „Proste pustí Logana."

Všetko sa to stalo tak rýchlo. Dylanove očí potemneli. V tom mi dal facku. Držala som sa za líce a neverila som, čo sa práve stalo. Slzy mi stekali po líciach a chcela som veriť, že sa to práve nestalo.

Dylan sa však rýchlo spamätal. Objal ma a do ucha mi šepkal ako strašne ho to mrzí. Odsotila som ho. Nechcela som ho pri sebe.

„Nie, vypadni," povedala som a otočila sa. Nevedela som kam kráčam. Moje nohy kráčali a ja som nevnímala kam. Až kým som sa neocitla v Loganovej izbe.

Ten sa na mňa namosúrene pozrel, ale keď uvidel moje slzy, okamžite ma objal.

„Všetko bude v poriadku," zašepkal mi do ucha.

Dylan

Práve odo mňa odchádzala. Moje oči naplnili slzy. Tak strašne ma mrzelo, že si musela zlíznuť moju zlú náladu. Odvtedy čo som sa dozvedel, že máme medzi sebou zradcov, som bol nervózny. Nikomu som nemohol veriť.

Otočil som sa a kráčal som do svojej izby. Nahnvane som zabuchol dvere. Hodil som o zem prvú vázu, ktorú som zbadal. Roztreštila sa o zem a ja som sledoval ako sa voda pomaly rozlievala.

Si debil, Dylan. Odohnal si od seba jedinú osobu, ktorá ťa milovala.

Bol som na seba naštvaný. Nechcel som to urobiť, ale moje vnútro bolo silnejšie. Nedokázal som sa ovládať. Nenávidel som ten pocit...

Pretrel som si zaslzené oči a snažil som sa upokojiť. Unavené som si sadol vedľa mojej postele a oprel som sa o ňu. 

Zase si všetko posral. Pomyslel som si.

Vivian

Sedla som na posteli vedľa Logana a snažila som sa upokojiť. Všetko som mu vyrozprávala. Utrela som si slzy do rukáva tuniky.

Chvíľu sme tam sedeli v tichosti, keď v tom má Logan chytil za ruku. Pozrela som mu do očí a on sa iba pousmial.

"Musím ti niečo povedať," povedal.

V tomto sa ku mne nahol a pobozkal ma. Chcela som sa odtiahnuť, ale nedokázala som to. Jeho pery boli plné a horúce. Niečo nebolo v poriadku, ale nevedela som si rozspomenúť čo.

Potom sa odtiahol a zašepkal mi do ucha: "Dones mi kľúče od izby. Mali by byť v miestnosti oproti. Tam si ich schovávajú stráže cez noc. Sú zaväsené na treťom vešiaku od dverí."

Prikývla som. Odtiahol sa a pustil ma. Postavila som sa a zamierila som si to ku dverám. Otvorila som ich a pred dverami nikto nestál. Stráže si práve menili smeny.
Zamierila som ku dverám oproti. Dvere boli odomknuté. Otvorila som ich a vošla do miestnosti.

V miestnosti nikto nebol, a tak som tam vošla. Rýchlo som zobrala kľúče a vyšla som z miestnosti. Prebehla som do Loganovej izby.

Rýchlo sa pri mne objavil a zobral mi kľúče z ruky.

Venoval mi ďalší bozk a pošepkal mi: "Výborne. Teraz odíť a zajtra si nič z toho nebudeš pamätať. Zajtra zostaň celý deň vo svojej izbe. Ak sa ti bude snažiť Dylan ospravedlniť, neodpustíš mu. Rozumieš?"

Potom sa odtiahol a pozrel mi do očí. Jemne som prikývla a odišla z jeho izby.

Pred izbou už stali dvaja strážci. Rýchlo som okolo nich prešla a kráčala do svojej izby. Vošla som do nej a išla som rovno do postele.