OURS (Harry Styles)

Odpustenie

Harryho prázdny tón hlasu, ktorým včera rozprával na Nolu so mnou vážne niečo spravil. Nechcela som aby bol smutný, ale on pravdepodobne tiež nechcel aby som ja bola sklamaná.

Nechala som Nolu vybrblať sa a potom som zložila. Nepovedala som ani slovo. Bol to spôsob ako sa vypariť z tohto zmätku. Nepotrebovala som rozptýlenie. Nepotrebujem jeho aby mi zatieňoval mozog a ja som potom mala pocit, že ide o viac ako iba o našu dcéru. Ale nechcela som sa na neho naštvať. Len som chcela aby to bolo ľahké.

Potom všetkom si zaslúžim, aby to bolo ľahké.

Nole sa nejako podarilo roztiahnuť si banán na líčka a to ma donútilo prebrať sa z mojich bezútešných myšlienok a donútilo ma to na to zabudnúť. Nateraz sú zavreté v taške preplnenej darčekmi, ktorú nedokážem otvoriť. Nie som psychicky pripravená objaviť tie neuveriteľne nádherné a desivo drahé darčeky, ktoré moja dcéra od One Direction dostala. Keď chcem ignorovať Harryho, musím ignorovať aj toto.

Ponorila som ruku do tašky a začala som odtiaľ vyberať všetky darčeky a pohľadnice, rozdeľujúc ich podľa farby a ukladajúc všade na koberec. Obsah tej tašky znamenal pre Nolu niečo ako Vianoce. Zatriasla som hlavou a už som sa chcela postaviť z koberca, keď ma zrazu zaujala jedna pohľadnica. Bola mi otočená zadnou stranou, no v ľavom dolnom rohu to bolo trochu zahnuté a niečo tam bolo napísané. Otvorila som to a našla som tam napísané "Anne" nasledované telefónnym číslom. Bez rozmýšľania som vytiahla z vrecka mobil a vytočila som jej číslo, nervózne čakajúc na odpoveď.

,,Haló?" jej príjemný hlas ma okamžite upokojil.

,,Anne, tu je Marnie." úľavne si vydýchla, akoby môj hovor očakávala.

,,Dúfala som, že nájdeš moje číslo. Ako sa cítiš?" bolo zjavné, že o celom tom novinovom fiasku vie.

,,Naštvane." priznala som. ,,Naštvane a sklamane."

,,Ako matka si neviem predstaviť, že by si cítila čokoľvek iné, najmä keď je v tom zapojený aj môj syn." časť mňa sa cítila zle za to, že sa poza Harryho chrbát o ňom rozprávam s jeho matkou.

,,Pravdou je, Anne, že ja na neho nechcem byť naštvaná. Všetko som to spravila len preto, že som nevedela na koho hodiť vinu. Áno, on spôsobil to, že sa niekto dostal k tej fotke ale viem, že on to tam neposlal a ani nenapísal článok, ktorý vyšiel v novinách. A ja neviem čo mám teraz s tým robiť."

Moje oči preskenovali miestnosť posiatu darčekmi a zastavili sa na zelenej krabičke s vreckovkami. Pripomenulo mi to Nolu zašpinenú banánom a pri tejto myšlienke som sa začala opäť smiať. Sú momenty ako tieto, keď by som chcela aby bol Harry so svojou dcérou. Chcela by som aby videl tieto malé zábavné a vtipné zážitky, nie len stále behal za slávou.

,,Mala by si mu zavolať Marnie." radila mi Anne. ,,Je veľmi nešťastný."

,,A čo mám povedať?" zafučala som. ,,Čo má do pekla povedať človek, ktorý zažíva najväčší chaos vo svojom živote? A to hovorím už aj o čase, keď som bola v osemnástke slobodná mamička bývajúca so šialenou fanúšičkou Nialla Horana. Toto je chaos!" Anne sa na druhej strane uchechtla.

,,Ja by som začala napríklad s tým, čo si povedala mne - že nechceš byť naštvaná. Mal by vedieť ako sa cítiš Marnie. Mala by si mu dať niečo, čoho sa môže chytiť." predtým ako pokračovala vo svojom rozprávaní som k sebe silno pritlačila viečka. Nebudem plakať. ,,Asi si si myslela, že Harrymu ide iba o Nolu, no on sa stará aj o teba. Zabíja ho to, že sa kvôli tour musel oddeliť od svojej dcéry a ešte viac ho mrzí, že to vy dvaja medzi sebou nemáte vyriešené a on s tým nemôže nič urobiť."