OURS (Harry Styles)

Malý upír

,,Neverím, že ti volal o štvrtej ráno." Eleanor vypískla, zatiaľ čo si do úst vložila plnú lyžičku kukuričných lupienkov s orechovou príchuťou. ,,To je tak zlaté."

Nahla som sa cez stôl a snažila som sa dať Nole aspoň lyžičku zeleniny a banánu. ,,Keď povieš."

,,Mala si ma zobudiť." pokračovala. ,,Stavím sa, že Niall bol blízko. Spomenula si ma?"

Zovrela som pery k sebe a až potom jej odpovedala: ,,To skutočne nebola téma na otvorenie konverzácie."

Eleanor pretočila očami predtým, ako zdvihla svoju misku k ústam a naklonila ju tak, aby mohla vypiť mlieko. Nola sa na ňu fascinovane pozrela a zopakovala to isté, len s tým, že si na tvár vykydla celú presnidávku.

,,Bože, ty snáď žartuješ!" zastonala som, zobrala som jej misku z rúk a vlhčenou utierkou som jej utierala líčka. ,,Presne ako ty, Ele."

,,Nechceš niečo robiť, keďže v nedeľu mám voľno?" zažmurkala. Nemôžem si pomôcť, no mám pocit, že toto je pomsta za to, že som ju nespomenula v telefonáte s Harrym. Pozrela som sa na ňu so zúženými očami a zhlboka sa nadýchla.

,,Harry sem zajtra príde." priznala som. Jej oči sa rozšírili a ústa vytvorili malé o. ,,Sľubujem, že ťa potom spomeniem." To ale ona ešte nevedela o tom, že Harry už bol na jej vzťahy k jednému členovi kapely upozornený.

,,JA ŤA MILUJEM!" zaplakala predtým, ako vyhodila svoje ruky do vzduchu a začala tancovať po kuchyni s, teraz už prázdnou, miskou.

,,Iste." povzdychla som si a zdvihla šálku s kávou k perám.

Ráno sa vlieklo a Harry sa stále neozýval. Rozmýšľala som, či by som mu nemala poslať správu, no nechcem ho rušiť, ak má nejakú prácu s One Direction. Avšak, vždy keď moja ruka zbehla k telefónu, Eleanor začala roztržito bláboliť nezmysli.

,,Predstav si, že sa vydáš, budeš Marnie Styles!" oznámila pyšne, no na tvári vystrúhala divnú grimasu. ,,Hm, neznie to moc dobre, Marn. Bez urážky, samozrejme."

,,Bez problémov." pretočila som očami a už stý-krát som mala ten istý pocit ako ráno.

,,Čo tak Eleanor Horan? Myslím si, že by sa to mohlo podariť, ak prestaneš provokovať." Z pod sedačky si vytiahla pilník a so zamysleným výrazom si začala pilníkovať nechty. Často rozmýšľam o tom, čo sa jej deje v hlave a o čom asi tak sníva. Poznáme sa od mala a ona vždy bola charakter.

,,Nemyslím si, že sa jedna z nás vydá za niekoho z 1D (som lenivá písať to celé), Ele." povedala som prísne. ,,Nechodím s Harrym, nie sme zasnúbení. Vlastne sa ešte ani nestretol s našou dcérou. A nepotvrdil to stretnutie." znovu som zbehla očami k môjmu frustrujúco tichému telefónu.

,,Je to trochu čudné, že ti volá o štvrtej ráno a cez deň sa ti ani neozve. Možno je upír!" mykla plecami akoby to bolo skutočne možné.

,,Upíl?" Nola sa prestala hrať s hračkami a pozrela sa na Ele s tvárou plnou očakávania.

,,Upír je strašidelný človek s tesákmi, ktorý sa vie premeniť na netopiera!" Ele vyskočila zo sedačky, divoko roztvorila ruky, čupla si a vzala Nolu na ruky. Nola od šťastia vykríkla a ja som so smiechom pokrútila hlavou. ,,Nemôžem sa dočkať toho, keď bude dosť veľká na oslavy Halloweenu. Určite pôjde za upírku."

,,Malá upírka." zasmiala som sa, spomínajúc na film, ktorý som mala rada.

,,To bude tak roztomilé ak sa o ňu budete s Harrym starať spolu. Budete taká malá rodinka, Marn." povedala Eleanor vracajúc Nolu do ohrádky s hračkami.

,,Najprv nech sa Harry s našou dcérou stretne. Neuponáhľala som to?" zdvihla som obočie.

,,Nemôžeš ma viniť za to, že sa teším! Odkedy sa ukázalo, že táto malá slečna je jeho dcéra, nemáš to ľahké. Možno ťa konečne čaká v živote niečo dobré!"

,,Jé, ďakujem, krásne si opísala môj život." odfrkla som si a odložila svoj prázdny pohár od kávy. Hneď potom som zľahka prešla prstami po obrazovke mobilu.

,,Proste mu zavolaj." povzdychla si Eleanore. ,,Alebo napíš. Čokoľvek. Len to urob čo najskôr, pretože ma z teba porazí!"

,,Nie!" povedala rýchlo. ,,Nie je to moja starosť! Teraz je na rade on. Je to na ňom."

,,Toto bolo strašne americké, Marnie." Eleanore na mňa neveriacky zízala. ,,Som si 100% istá, že to nedáva zmysel."

,,Ja tiež." povzdychla som si. ,,Ale nechystám sa ho kontaktovať. Určite má len veľa práce."

,,Tak potom si prestaň každých päť sekúnd kontrolovať telefón!" vykríkla. ,,Je to ako keby si mala tyk."

Naše hašterenie pokračovalo aj po zvyšok dňa, no keď sa to skombinovalo s Harrym a nedostatkom jeho komunikácie so mnou, moja nálada bola mizerná. Nola sa nám postarala o zábavu - celá sa zašpinila od zmrzliny a pudingu, čím si vyslúžila pred spaním kúpeľ bez svojho gumeného delfínika. Nechcela som pre neho ísť, pretože bol v tej istej  miestnosti ako môj mobil.

Eleanor si išla zavčasu ľahnúť s tým, že nechce byť už ani minútu so mnou a mojím tykom. Bola som zachmúrená a preto som Nolu dala spať aj keď sa ku mne naťahovala. Som hrozná matka.

Keď som sa už chystala spať, želala som si, aby mal deň viac hodín a Harry viac času poslať mi správu. Nechcem byť na neho nahnevaná, no je ľahké pochybovať o svojom rozhodnutí. Nepotrebujem viac dôvodov na pochyby.

Práve keď som sa chystala vypnúť svetlo pri posteli, zabzučal mi mobil.

,,Prepáč! Celý deň som sa hádal s manažmentom a potom sme mali skúšky. Zajtra o 10:30. Pošli mi tvoju adresu. Nepočká to.                                   H .x"

,,Argh - muži!" zavrčala som a rýchlo mu poslala našu adresu.

Vypla som svetlo, pretočila sa na druhú stranu a snažila som sa zaspať, ignorujúc úsmev, ktorý sa mi rysoval na tvári.