Nájomná Vrahyňa

2

Autobus zastal pred školou. Počkala som si až všetci vystúpia a až potom som vystúpila ja. Zamierila som si to ku skrinkám. Otvorila som svoju skrinku a dala si do nej veci. Triedu mám na druhej strane budovy,takže by som sa mala poponáhľať,teda ak nechcem meškať.Do triedy som prišla zároveň so zvonením.Pozrela som sa na svoje obvyklé miesto úplne vzadu.Sedeli tam dvaja chalani.Prišla som k tej lavici a prepichla ich vražedným pohľadom.Za pár sekúnd sa oby dvaja postavili a presadili si do prvej lavice.Sadla som si,oprela sa o stenu,nohy si vyložila na vedľajšiu stoličku a čakala na učku. Prišla do triedy.Všetci sa postavili,samozrejme okrem mňa.

,,Žiaci, vítam vás v tomto novom školskom roku..."úplne som ju prestala vnímať. Spozornela som,až keď sa dver do našej triedy otvorili a stál v nich riaditeľ.

,,Seďte žiaci"povedal skôr,ako sa stihol niekdo postaviť

,,Tento rok budeme mať nového žiaka"povedala učka a hádajte kdo vstúpil do triedy? Presne! Ten čo si chcel dnes v autobuse vedľa mňa sadnúť. ,,Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe"dodala.

,,Volám sa Christian Sabat a prisťahovol som sa sem z Chicaga stačí?"povedal otrávené a učiteľka prikývla.Poobzerala som sa po triede a všimla som si pár šlapiek,ktoré po ňom hádzali zvodné pohľady. Ako vždy,však sú to tie najväčšie šlapky na škole.

,,Christian sadni si k Mattheowi alebo k Jane"Mattheow je jeden šprt z našej triedy. Dúfala som,že si sadne k nemu,no on sa vydal mojím smerom.

,,Dáš si dole tie nohy?"spýtal sa ma.

,,A prečo by som mala?"spýtala som sa na oplátku a uškrnula sa.

,,Fajn"povedal a z pod nôch mi vytrhol stoličku a sadol si vedľa mňa.Celý deň som ho prepaľovala pohľadom,no vlastne len dve hodiny,potom sme šli domov.Doma som si na tvár namaľovala moju obvyklú masku,keď idem zabíjať(v médiách),čierne ryle a čierny mykinu. Na hlavu kapucňu, aby mi ľudia nevideli do tváre a vybrala sa na adresu mojej obete.Preliezla som plot.Ocitla som sa v malej záhrade.Bola tu menšia terasa a dvere boli otvorené, aspoň menej robory pomyslela som si.Vstúpila som do domu.Moju obeť menom Karl som našla sedieť na gauči a pozerať telku.

,,Ale,ale,.....Karl Makson známi gembler" povedala som mu a on sa na mňa otočil.

,,Kdo si a čo tu robíš? "spýtal sa ma vystrašene a nahnevane.

,,Moje pravé meno ťa zaujímať nemusí.Ale volaj ma Malá Smrť" uškrnula som sa a na ňom som videla strach,,poslal ma Poulus a myslím,že mu dlžíš peniaze a on ich chce naspäť "povedala som

,,M-m-mám ich" koktal.

,,Výborne! Tak mi ich daj"povedala som.Prišiel k polic s knihami.Mal tam ukrytý trezor.Vytiahol z neho všetky peniaze a podal mi ich.

,,Myslím,že mu dlžíš viac"

,,Ja viac nemám"

,,Škoda"vytiahla som z batoha lano a rukavice,aby som nezanechala odtlačky a urobila mu ako keby šibenicu.Postavila som pod lano stoličku. Vytiahla zbraň a namierila ju na neho."Dobrovoľne" sa postavil na stoličku.Lano som mu zaviazala okolo krku,kopla som do stoličky, ktorá sa prevrátila na zem a on sa začal dusiť.Pár minút som ho sledovala a potom sa vydala za Poulusom.Zazvonila som pri bráne,ktorá sa mi následne otvorila.Vstúpila som dnu do domu a hneď som uvidela Jeremyho Poulusa veľmi dobre známeho mafiána a drogového dílera.

,,Viac nemal"podala som mu peniaze.

,,Je po ňom?"spýtal sa.

,,Malo by byť"podal mi šek na tri litre a ja som odišla.Myslíte,že sa mi viac oplatí zobrať aj tie peniaze od obetí?Asi máte pravdu,ale oni mi vždy dajú o dosť viac a väčšinou ide iba o to sa niekoho zbaviť.Prišla som domov,zmyla sa masku,prezliekla sa do toho v čom som bola v škole a vybrala som sa na moje druhé najobľúbenejšie miesto v tomto meste.Do paitballového strediska.Dokážem sa tam úplne odreagovať. Prišla som, požičala si výstroj a nasadila helmu.Bitka všetci proti všetkým sa začína o minúta,takže som prišla v správny čas. Pamätám si ako som tu s otcom bola prvý krát.

Flash back

,,Všetko najlepšie princezná"povedal mi otec.Oslavujem svoje desiate narodeniny. Je 16.mája.Vonku je už celkom teplo a príroda krásne kvitne ,,Už dlho má prosíš,aby som ťa zobral zahrať si paintball a dnes ti chcem toto želanie splniť"áno!!

,,Ďakujem "povedala som a vrhla sa mu okolo krku.

Sedím v aute a už sa neviem dočkať.Cesta prebehla pomerne rýchlo.Vyskočila som z auta.Otec mi pomohol obliecť si výstroj a potom mi podal "zbraň" z ktorej budem strieľať.

,,Ak chceš vystreliť,stačí aby si len stlačila spúšť. To je toto tu"začal vysvetľovať, aj keď som nechápala prečo,však strýko Manson má to už dávno učil,,pred tým než vystrelíš,poriadne zamier a nezabudni sa skrývať"

,,Ale veď ja viem.A ty nejdeš?"spýtala som sa ho.

,,Nie,dnes to bude len na tebe.Na toto si sa dlho tešila.Spolu pôjdeme nabudúce a teraz už choď"povedal a povzbudzujúco sa usmial.Úsmev som mu opätovala a ešte pred tým ako som vstúpila do arény som ho objala.Skončila som piata,čo vôbec nie je zlé.

,,Páni!Kde si sa naučila tak dobre strieľať?"spýtal sa ma,keď som vyšla z arény.

,,To strýko Manson ma to naučil"povedala som a videla,že otec sa trochu hnevá aj keď neviem na čo.

End flash back

Z mojich myšlienok ma prenral zvuk sirény označujúcej 10 sekúnd do začiatku. Vstúpila som do arény a bitka sa začala.

Caw 😸
Voľný deň 🙌 Neviem ako vy,ale ja mám voľno aj zajtra,čiže by mohla zajtra výjsť nová kapitola buď k tomuto príbehu alebo k Dcére Noci
Za gram. chyby sa ospravedlňujem
Dúfam,že sa vám kapitola páčila,svoj názor vyjadrite do komentov alebo pomocou ⭐
Užívajte si voľno

xoxo 😘