Nájomná Vrahyňa

27

Tie vlasy sa mi páčia!(v médiach) Zaplatila som kaderníčke a vybrala sa na nákupy. Domov som sa vracala až za tmy. Doma som sa vybrala rovno do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Musela som sa usmiať, už teraz by som sa nespoznala. Obriadila som sa a s únavou si ľahla do mojej mäkkej postele, kde som o malú chvíľu zaspala.
Ráno som sa zobudila zhruba o desiatej. Zapla som si počítač a čo nevidím? Ten čo predáva ten dom mi ho predá a vraj som jediná záujemkyňa. Vybehla som von na pozemok.

,,Adis!" zakričala som, ale ani po chvíli neprišiel ku mne. Zvláštne ,,Aaadiiissss!!!!" zakričala som znovu, ale zase nič. Kde tak môže byť? No nič, však on sa ukáže. Fajn, idem pozrieť letenky a potom už si iba zmeniť identitu. S tým by mi mohol pomôcť Johnson, je to chlapík pre ktorého som pár krát,...... pracovala a raz dokonca aj zadarmo, sľúbil mi, že keď budem niečo potrebovať mám prísť za ním, je to síce agent, ale je na našej strane. Crrrrn! Vážne čo kto chce? Ale nie. Keď som ho tam uvidela stáť, znovu sa mi do očí nahrnuli slzy, ktoré som však rýchlo zahnala. Počkať?! To vedľa neho je Adis?! Ale ako,..... Ahaaa jasné! Však včera, keď som z tade utekala som pustila vodítko! Som ja ale hlupaňa! Ak chcem Adisa, budem ho musieť pustiť a rozprávať sa s ním. Sakra! Plus aj tie moje zmenené vlasy! Možno ma nespozná. To by bolo celkom fajn. Nič sa nedá robiť. Pustil som ho dnu a kráčala k vchodovým dverám. Keď ma v nich uvidel stáť, prekvapene zažmurkal a podišiel ku mne. Sklopila som zrak a zapozerala sa do zeme.

,,Kde je Jane?" bola jeho hneď prvá otázka. Nespoznal ma! Aspoň jedna dobrá vec.

,,Ona,..... odcestovala, ja sa jej tu starám o dom kým sa nevráti" vypadlo zo mňa.

,,Kedy odišla?"

,,Včera v neskoro večer"

,,A kedy sa vráti?"

,,Nemám tušenie"

,,Nevieš klamať Jane" zamrzla som. On spoznal, že mu klamem? No do frasa ,,Toto nie si ty, tie vlasy a ešte si mi aj klamala, čo sa stalo?" tak a teraz som už fakt v kely.

,,Nič! Jasné?!" vyštekla som naňho ,,Mohol by si mi vrátiť Adisa a zmiznúť?!" presunula som svoj zrak zo zeme naňho.

,,Najprv mi vysvetli, čo sa stalo a prečo si na mňa taká hnusná" zvýšil hlas aj on.

,,Ja ti nemusím nič vysvetľovať! A ak nechceš skončiť s nejakým nepekným úrazom dakde v nemocnici, tak by som ti doporučovala zmiznúť" vytrhla som mu Adisove vodítko z ruky a pozerala sa na neho s prižmúrenými očami.

,,Ani ma nehne! Ja ti chcem pomôcť Jane" zapozeral sa mi do očí

,,Ja o tvoju pomoc nestojím! Bolo by mi oveľa lepšie, keby si sa tu nikdy neukázal!" povedala som hnusne a oči sa mi znovu začali zapĺňať slzami. Sklopila som pohľad k zemi, aby si toho nevšimol.

,,Jane" povedal kľudne a starostlivo. Chytil mi bradu ukazovákom a palcom a donútil ma, aby som sa mu pozerala do očí ,,Jane, prosím, všetko bude dobré hlavne neplač. Nechcem ťa vidieť znovu plakať. Povedz mi, čo ťa trápi a ja už to nejako vyriešim, dobre?" slzy som však udržať nedokázala. Áno, presne, namiesto toho, aby som po ňom začala kričať, že má vypadnúť som začala plakať. Povzdychol si a začal mi utierať slzy ,,Všetko bude dobré, len neplač, ani nevieš ako veľmi ma bolí vidieť ťa plakať" zašepkal.

,,To si nemyslím! Vieš čo? Nechaj ma už konečne napokoji a choď sa olizovať so svojimi kurvami!" zakričala som a on sa zamračil.

,,O čom to prosím ťa rozprávaš"

,,Netvár sa, že nevieš o čom hovorím! A teraz vypadni!" zabuchla som dvere a rovnako ako včera som skĺzla na zem a plakala.

Caw :D

No, zatiaľ sa nám to vyvýja tak, že odíde, ale všetko sa ešte môže zmeniť :)

Ak by ste niečo chceli spýtať píšte do komentov, kľudne aj do súkromných správ

xoxo 😘