Girl from concert [SK, pokračovanie príbehu Nový spolužiak]

1. časť

Emma

„...two worlds,“ dospievala som posledné slová poslednej pesničky môjho dnešného koncertu. Publikum kričalo moje meno a tiež si želali, aby som zaspievala ešte jednu pesničku ako prídavok. No už som nemohla. Nielenže môj čas vypršal, ale aj som bola unavená. Dnes som mala fakt namáhavý deň. Poďakovala som sa fanúšikom a zamávala im.

V zákulisí ma už čakala moja sestrička. Síce nevlastná, ale aj tak ju mám strašne rada. Doteraz nechápem, ako je to možné, že je ňou práve ona.

„Bola si skvelá, Lottie, vlastne ako vždy.“ Zasmiala sa a objala ma. Áno, presne tak. Povedala mi Lottie. Totižto, keď som na javisku som úplne niekto iný. Bol to vlastne náš spoločný nápad, keď sa dozvedela, že viem spievať. Žijem teda dva životy. Jeden, kedy som obyčajné osemnásťročné dievča, navštevujúce strednú školu a druhý, kedy som slávna speváčka Charlotte White, ktorú zbožňuje polka sveta. Je až neuveriteľné kam som to dotiahla za tak krátku dobu. Môj hit “Two worlds“ je na prvých priečkach hitparád a dosť často hrávaný v rádiách. Predsa len pol rok nie je veľa, však? Asi by vás zaujímalo, kto je to tá moja nevlastná sestra, že? Tak je ňou Mia. Presne tá istá Mia, ktorú som spočiatku nemala rada, rovnako ako ona mňa, a potom sa z nás stali najlepšie kamarátky.

Keď sme boli na večeri, kde sme sa mali zoznámiť, bola som nervózna a tiež naštvaná. Hnevalo ma, že si ocko našiel za mamku náhradu, ale potom ma to prešlo. Pochopila som, že aj keď bude s niekým iným nezabudne na ňu. Stačil mi na to jeden rozhovor s ním. A tak som sa teda pomaly začala zmierovať s tým, že budem mať okrem brata aj nevlastnú sestru, ktorá je rovnako stará ako ja a tiež nevlastnú mamu, ktorá je boh vie aká. Rozmýšľala som nad tým, či si budeme rozumieť alebo nie, ako asi vyzerá a koľko má rokov. Ocko mi totižto nič nepovedal. Robil s tým také tajnosti že až. Mohla som ho prosiť koľko som chcela, stále zaryto mlčal a nie a nie niečo prezradiť. On je v tomto fakt skvelý. Ak si niečo zaumieni, nič ho nepresvedčí.

Och, keď už spomínam brata, tak ten s nami už nebýva. Chvíľu po tom, čo nás ocko zoznámil s jeho novou priateľkou nám zase bráško oznámil, že sa bude ženiť. Musím uznať, že jeho snúbenica je super. Rozumiem si s ňou a celkovo je v pohode. Vlastne o pár mesiacov bude aj svadba a ja som ako inak hlavná družička. Momentálne sú na dovolenke. Možno je to zvláštne ale neviem kam išli. Myslím, že Eric spomínal niečo s Parížom, ale fakt neviem.

„Ďakujem, ale teraz sa idem prezliecť, lebo som fakt veľmi unavená,“ odvetila som. Pomaly som prešla do šatne, ako inak s Miou za pätami a dala sa do odmaľovávania. Mia sa uvelebila na gauči a do rúk si vzala mobil. Nechápem, čo a komu stále vypisuje, ale nevadí. Zvykla som si na to, že je na tom aparáte nalepená jednoducho vždy.

Ozvalo sa klopanie na dvere a krátko na to sa vo dverách zjavila ockova hlava. Aj ja aj Mia sme sa na neho otočili. Ja som už bola kompletne odmaľovaná a práve som sa chystala dať si dole parochňu, no keď ocko spustil čo chce zastavila som sa uprostred pohybu.

„Lottie, prepáč že ruším, ale je tu jeden chlapec, ktorý by s tebou rád hovoril. Môžem ho k tebe pustiť alebo si veľmi unavená?“ Koho iného by som si mala zvoliť za svojho hlavného ochrancu, keď nie ocka no nie? Škoda, že mi nemôže ochranku robiť stále, kvôli svojej robote. Preto je tu ešte Mark, ktorý je tu výlučne len vtedy, keď ocko nemôže.

Chvíľu som premýšľala, čo mu na to odpovedať. Je to prvýkrát čo sa stalo, že by niekto chcel so mnou hovoriť. Predsa len ak to niekomu povolím raz, tak by sa z toho mohol stať zvyk. Je to iné pokiaľ má niekto lístok VIP, ale zatiaľ som v podstate len na začiatku svojej kariéry, takže takúto možnosť som zatiaľ neumožnila. Na druhú stranu je zase dobre vedieť, že niekto by sa s vami rád stretol. Za pokus nič nedám a vôbec.