Girl from concert [SK, pokračovanie príbehu Nový spolužiak]

4. časť

Stála som uprostred ničoho. Okolo mňa sa nachádzala len čierno čierna tma, no aj napriek tomu som jasne rozoznala okrem mňa dve ďalšie postavy, ktorých tváre spočiatku zahaľoval tieň. Mala som na sebe krvavo červené šaty, ktoré mi siahali po kolená a na páse ich zdobila mašľa. K nim som mala obuté čierne topánky na opätku. Vlasy, ktoré mi v slabých vlnách padli až do polky chrbta na pravej strane zdobila čierna ruža, ktorá ostro kontrastovala so šatami a ladila s topánkami.  

Pohľadom som pozrela do pravej strany. Postava sa začala vyjasnievať. Bol to chlapec v čiernom obleku. Netrvalo dlho a jeho tvár sa odkryla. Liam. Pery mal zvlnené do mierneho úsmevu a pozeral na mňa tými jeho neodolateľnými čokoládovými očkami.

Otočila som sa na druhú stranu. Na tejto osobe som prišla len na to, že je to chlapec, pretože mal na sebe tak isto oblek, ale tmavo sivý.

Na ruke som pocítila dotyk. Liam si ma stiahol do náruče, v ktorej som sa cítila viac ako dobre. Majetnícky ma objímal a nemala som dôvod požiadať ho aby prestal. Dokonca sa mi na tvári vytvoril úsmev.

Naše objatie však prerušila druhá postava. Tvár mala stále pod tieňom, čo ma mierne znepokojovalo. Hlavne tá nevedomosť. Nemala som ani poňatia kto by to mohol byť. Tak veľmi som túžila poznať kto to je. Vytrhol ma z liamovho objatia a potiahol vedľa seba. Úsmev z mojej tváre zaraz zmizol a vystriedal ho smutný výraz.

Neviem ako ale zrazu som stála uprostred tých dvoch ako na začiatku len s malým rozdielom. Tento krát ma obaja ťahali za ruky k sebe. Mala som pocit akoby som bola nejaká vec. Jeden z nich ma potiahol silnejšie a...

Rukou som nahmatala mobil aby som vypla zvuk otravného budíka. Už zase sa mi sníval tento sen a opäť som sa musela zobudiť v tej istej chvíli. Mám pocit akoby to bolo naschvál. A možno aj je.

Posadila som sa a pretrela si rozospaté oči. Neochotne som sa vyhrabala z postele a vykonala rannú hygienu. Obliekla som si vopred prichystané veci, ktoré pozostávali s modrých rifiel a modrej károvanej košele s trištvrťovým rukávom, pod ktorú som si ešte obliekla modré tielko. Všetko som to doladila ešte náramkom.

V kuchyni už bola Mia a dojedala svoje raňajky v podobe toustov, ktoré čakali aj na mňa.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ju a sadla si na svoje obvyklé miesto. 

„Dobré, ako si sa vyspala?“

„Nič moc. V poslednej dobe toho veľa nenaspím. Aspoňže za týždeň začínajú prázdniny.“

„To hej. Inak ako to ide s albumom?“

„Už mi zostáva iba päť pesničiek a môžem nahrávať,“ odvetila som na jej otázku a išla umyť tanier z toustov.  

„Pohni Em, lebo zmeškáme!“ zakričala na mňa z chodby. Vzala som si školskú tašku a išla sa obuť. Vzala som si ešte bundu a mohli sme ísť.

Cestu do školy som nevnímala. Stále som musela premýšľať nad tým snom. Má mi to niečo naznačiť alebo je to len výplod mojej fantázie? Áno, je pravda, že s Liamom som sa za poslednú dobu trošku zblížila. Už je to týždeň čo sa poznáme a trávim s ním svoj voľný čas. Buď cez skype alebo ideme von. Síce ho nepoznám tak dokonalo, ale príde mi, že predo mnou niečo tají. Neviem či sa mýlim alebo je to naozaj tak. V každom prípade aj keby to pravda bola, dúfam, že to nie je nič čo by narušilo naše kamarátstvo. 

Aj keď na druhú stranu ja pred ním tiež tajím svoje skutočné ja a mám to v pláne ešte dlho. Je mi jasné, že raz budem musieť s pravdou von, ale v najbližšej dobe to určite nebude.