Strong Heart | Larry Stylinson | SK ✔

Prológ

Ahoj, som tu s novým príbehom. Vlastne sa musím priznať, že nie tak celkom nový. Napísala som ho asi pred troma rokmi a som naň naozaj hrdá! Bol to môj prvý príbeh, ktorý som dopísala a s menšími úpravami si naozaj myslím, že je skvelý! Budem dúfať, že sa bude páčiť aj Vám a vždy sa k nemu budete radi vracať ako aj ja :)

Bola veľmi, veľmi chladná noc. Veď bol aj začiatok decembra. A na Londýnske ulice začal dopadať studený bielučký sneh.

Anne Styles sa zahákla o svojho manžela, zatiaľ čo kráčali k autu zaparkovanému kúsok od obchodu, ktorý vlastnili. Zrazu si všimla ľudské telo zakryté starou deravou dekou kúsok od parkoviska. "Zlato." chytila sa pevnejšie svojho manžela za ruku.

 "Asi nejaký bezdomovec." odpovedal jej.

"Ale... čo keď je napríklad zranení ale...alebo mŕtvy?" povedala ustarostnene.

"Nemali by sme sa k nemu približovať. Môže mať zbraň. Čo keď je to nejaký vrah." snažil sa ju odtiahnuť k autu ale ona ho zastavila.

"Prosím." zašepkala.

"Tak dobre." vydýchol po chvíľke. "Ale drž sa za mnou." Anne prikývla a následovala ho k dotyčnej osobe. "Ehm.. haló? Počujete ma?" spýtal sa manžel nahlas.

"Čo-čo chcete?" ozval sa slabý hlas.

"Ste v poriadku?" spýtala sa Anne neznámeho.

"Spím na ulici a do ksichtu mi padá sneh tak asi nie som v poriadku." povedal sarkasticky.

Aj keď jeho hlas bol stále roztrasený. Anne si všimla, že je to mladý muž. Určite nebude mať viac ako 21 rokov. Hneď si spomenula na niekoho jej blízkeho, ktorý sa ocitol v podobnej situácii.

"Prečo nejdeš do nejakého krízového centra alebo sa niekde neschováš?" spýtala sa ho.

"V-všade je plno. A t-tam kde n-nie, vládnu t-t-tam chlapi s nožmi a-a pištolami. M-myslím, že t-tu je to lepšie." snažil sa pritiahnuť si deku bližšie k telu. "A vôbec, č-čo sa do m-mňa staráte. D-dajte mi l-láskavo pokoj." Anne počula v jeho hlase slzy.

"Nechceš ísť k nám? Naješ sa, osprchuješ a vyspíš sa v teple. Len na jednu noc." milo sa naňho usmiala.

"Jasnéé, pustili by ste si do domu neznámeho chlapa?"

"Moja žena má pravdu, mal by si ísť s nami." povedal jej manžel, keď mu zaťahala za rukáv aby niečo povedal.

"P-prečo by som m-mal ísť?" snažil sa nejako zohriať ale mal na sebe len roztrhané tričko a ľahké nohavice.

"Mám syna v tvojom veku. A.." nedopovedala, pretože ju neznámy prerušil.

"Ď-ďakujem vám pani ale d-dajte mi p-pokoj." povedal stále rovnako vykrepaný zimou. "Fajn" vzdychla si "tak tu zostaň a umrzni. Budem pozorne čítať noviny možno o tebe niekto napíše." povedala a dúfala, že tým ho presvedčí. Na jej prekvapenie to zabralo.

"P-počkajte." povedal keď sa otočili na odchod.

"Áno?" povedala Anne so založenými rukami. "Tak dobre, ale m-mám jednu p-podmienku."

"A akú?" opýtala sa.

"Za týždeň odchádzam d-do G-glasgowu. Keby ste ma do tej doby m-mohli nechať u-u-u vás bol by som vám n-naozaj vďačný." povedal nesmelo. Anne sa usmiala.

"Poď." zobrala ho okolo ramien a zhodila z neho už aj tak dávno deravú deku.

"Tam je naše auto." povedal manžel po ceste k nemu.

"A ako sa vlastne voláš?" spýtala sa Anne chlapca.

"L-Loui. Louis T-Tomlinson." povedal Louis a nasadol do auta s ktorého sledoval ubiehajúcu cestu, ktorá bude onedlho zahalená do snehu, ktorý stále sílil.