Strong Heart | Larry Stylinson | SK ✔

Glasgow

,,Po tom čo mi urobil som s toho domova ušiel. Nejakú dobu po tom čo som z domova odišiel som prespával u chalana, ktorý odišiel asi rok predo mnou. Celkom sme si rozumeli, obidvaja sme sa snažili prežiť. Ale všetko sa pokazilo keď som ho raz pobozkal. Bola to len pusa ale on ma zmlátil a potom ma vyhodil. V tej dobre som začal pochybovať o svojej sexualite, nebol som si istý či to bolo kôli tomu čo mi urobil ten hajzel alebo som bol naozaj gay ale hnusil som sa sám sebe. Zarábať som si začal v jednom zapadákove, čistil som záchody, drhol podlahu a proste som si potreboval zrobiť aspoň na nejaké jedlo. Podarilo sa mi prenajať si jeden malý bitík ale bolo to tam na nevydržanie, boli tam samé individúa, zlodeji, násilníci, feťáci, alkoholici... Každú noc som sa pritulil k malej perine čo som mal a plakal som. Toľkokrát som sa chcel.....zabiť ale vždy som si to na poslednú chvíľu rozmyslel. Občas som chodil za mamou ale ona na tom nebola o nič lepšie, práve naopak. Raz som ju dotiahol do liečebne ale hneď na druhý deň odtiaľ ušla. O mesiac neskôr som sa dozvedel, že zomrela na predávkovanie. Nebola ani slušne pochovaná. Rozhodol som sa teda získať peniaze aby som jej mohol zaistiť nejaké dôstojné miesto a jediná možnosť bola...... ponúknuť sa jednému chlapovy, o ktorom bolo známe, že je na chalanov. Bolo to ponižujúce, cítil som sa ako úplný ľudský odpad ale dal i dosť peňazí aby som ju pochoval a zostalo mi niečo aj na to aby som sestre a otcovi kúpil kvetiny na ich hrob a sebe kúpil aspoň nejaké oblečenie a jedlo. Pred 3 mesiacmi ten dom, v ktorom som býval vyhorel a mne nezostalo ani tých pár handier. Prechádzal som sa ulicou kde sú chlapci známi ako prostituti. Ale spomenul som si na mamu, na svoju sestru a otca a uvedomil som si, že toto nechcem. Že chcem niečo lepšieho. Snažil som sa nájsť si prácu ale nikde ma nezobrali. Potom som sa dohodol s dvoma chalanmi s ktorými som občas prespal v malej chate, že s nimi pôjdem do do Glasgowu, zkúsiť šťastie inde. A pred 6 dňami............ma našli manželia Stylesovi."

Harryho pohľad:

Usmial som sa keď dopovedal poslednú vetu ale aj tak som mal v očiach slzy. Bolo strašné čo všetko si prežil a ja som nevedel čo mám robiť aby sa cítil lepšie, tak som ho proste len pobozkal.

,,Louis, ja neviem čo na to všetko povedať..." povedal som slabo.

,,Radšej nehovor nič" pohladil ma po tvári ,,viem, že sa ti asi hnusím."

,,Čože? To nehovor! Nikdy..." povedal som rozhodne a spojil naše prsty.

,,Harry já... nechcem ťa len tak opustiť ale nemôžem ani zostať." povedal a pozrel sa na naše spojené ruky.

,,Prečo by si nemohol?" spýtal som sa nechápavo. ,,Povedal som ti, že mi je jedno čo hovoria ostatný. Chce byť len s tebou."

,,Já... by som tiež chcel byť s tebou."vydýchol a ja som sa usmial. ,,Ale myslím, že čsom by si ľutoval, že si ma pustil do svôjho života."

,,Louis" povedal som jemne ,, také veci nehovor. Počuješ? Ja ťa milujem."

,,Aj..ja teba." vzlykol.

S úsmevom som ho pobozkal ,,Tak neodchádzaj."

,,Ja neviem" zase vzlykol ,,neviem čo mám robiť. A neviem či dokážem odísť. Neviem..." stiekla mu po tvári ďalšia slza.

,,Prosím." utrel som mu ju. On sa na mňa pozrel a pohladil ma po vlasoch.

,,Harry... pomiluj ma." zašeptal.

,,Čo?" zašepkal som nechápavo.

,,Aj keby som odišiel, chcem aby to aspoň raz bolo s niekým koho milujem. Prosím... " pobozkal som ho.

,,Si si istý?" spýtal som sa opatrne.

,,Áno som." kývol s úsmevom. ,,Chcel by som to konečne s niekým na kom mi záleží." Usmial som sa.

,,Dobre." usmial som sa a pritiskol svoje pery na tie jeho. Pomaly som sa vyšvihol na neho a on mi prechádzal rukami po jeho chrbte zatiaľ čo som sa pomaly premiestnil na jeho krk. Vzdychal od slasti, ktorá sa mi dostávala každú sekundu, každú prekrásnu sekundu. Onedlho sme sa zbavili oblečenia a Louisa som obsypal bozkami po celom tele, bol ako sen. Bože, bol tak strašne dokonalý, celé to bolo dokonalé. Keď som do neho vnikol, keď sme boli jedno, chcel som s ním zostať už navždy. Nevedel som si ani predstaviť, že ďalšie ráno so mnou nebude. Tak to nemôže byť. Nemôže ma len tak opustiť keď som ho práve našiel. Potom čo sme obaja vyvrcholili si ľahol na moju hnuď a po tom čo sme si povedali "Milujem ťa" sme obaja zaspali. Ďalšie ráno som sa prebudil s tým že už tu nie je a chcel som ho ísť hľadať, keď som si uvedomil, že stále leží v mojom objatí.

,,Dobré ráno" usmial sa.

,,Louis" pozrel som sa naňho prekvapene ,,mal si byť...."

,,Na ceste do Glasgowu?" prerušil ma.

,,Áno." kývol som s nesmelým úsmevom.

,,Nemohol som odísť." prehrabol sa mi vo vlasoch.

,,Prečo?" vzal som si jeho ruku.

,,Nemohol som odísť keď som konečne našiel niekoho bez koho nemôžem žiť." pohladil ma nežne.

,,Takže naozaj zostávaš?" spýtal som sa s nádejou v hlase.

,,Ak chceš." povedal jemne. Ja som sa len celý šťastný zasmial a vášnivo ho pobozkal. Prevalil som si ho pod seba a div som ho neumačkal ako som ho silno objal.

,,Milujem ťa." usmial som sa a spojil naše pery.