Strong Heart | Larry Stylinson | SK ✔

Ramones

,,Mami? Nevidela si moje tričko Ramones?" zavolal som keď som bol na ceste do kuchyne na raňajky.

,,Zlato, máme hosťa!" zavolala mama späť.

,,Koho?" zvraštil som obočie. Prišiel som do kuchyne, mama stála pri sporáku a pri stole sedel otec a nejaký chalan. V mojom hladanom tričku.

,,Oh, už si tu. Toto je Louis." usmiala sa mamka.

,,A má na sebe moje tričko." povedal som povýšenecky.

,,No tak, nechaj toho a radšej sa mu prestav." prikázala mi mama.

,,Fajn" vychýchol som si ,,ja som Harry."

,,Louis." potriasol mi rukou. Neviem prečo ale už na pohľad mi pripadal zvláštny. A nie v tom zlom zmysle.

"Louis. Toto je náš syn. Na ďalších pár dní zostaneš v jeho izbe." povedala mama.

,,A mňa sa neopýtaš na názor?" zamával som jej rukami pred nosom.

,,No tak nechovaj sa ako rozmazlené decko Harry." schladil ma otec.

,,Však ho ani nepoznám." sadol som si o dve stoličky ďalej.

,,Pozri sa. Louis potrebuje niekde prespať. Len do soboty ráno, potom odíde." povedala mama.

,,Fajn. A to ste ho čo? Zobrali z ulice?" zobral som si tanier. Louis len sklopil zrak.

,,Harry!" zasyčala mama až mnou myklo.

,,Nie, má pravdu, našli ma ako spím na parkovisku tesne pred tým ako sa spustila snehová búrka." pozrel sa na mňa Louis.

,,Oh." vydýchol som. Poviem vám, v trápnejšej situácií som sa ešte asi ani nenaskytol.

,,Nemaj strach, kľudne pôjdem na gauč alebo do pivnice a kľudne aj späť na ulicu aby som nezavadzal. Nemienim ťa alebo tvojích rodičov obťažovať." pomaly vstal.

,,Louis, zostaň tu." povedala rozhodne mama.

,,Ďakujem ale nemienim vám spôsobovať problémy." ja som sa na neho len letmo pozrel.

,,Si spokojný Harry?" zasyčala na mňa mama.

,,Čo som urobil?" povedal som urazene.

,,Vieš aký musí mať ťažký život? Celé mesiace sa nevyspal na poriadnom mieste a skoro nič neje. Vyrozumela som, že nemá žiadnu rodinu ani priateľov, tak by si mu mohol preukázať aspoň tú službu, že tu bude mať na pár dní domov." dopovedala a potom odišla z miestnosti. V tu chvíľu mi došlo, že mu chce pomôcť možno preto, že môj strýc, jej brat sa ocitol ako 22-ročný na ulici a onedlho ho zabil nejaký feťák. Bolo to už dávno ale vedel som, že to naďalej zostáva s mamou a trápi ju to. Preto som sa rozhodol, že sa k nemu budem chovať milo. Kto vie, možno sa za tých pár dní skamarátime.

,,Mami.." prišiel som za ňou po chvílke do obývačky.

,,Harry prepáč ak som na teba bola zlá." povedala smutne.

,,To nič. Ja som sa choval ako idiot." snažil som sa ju upokojiť. Sadol som si k nej.

,,Mal si istým spôsobom pravdu. Vôbec ho nepoznáme ale keď som ho tak videla ležať, počula som jeho zlomený hlas tak som mu musela pomôcť." povedala.

,,Ja viem" chytil som ju za ruku ,,viem, že to robíš hlavne kvôli strýkovi."

,,Možno." pousmiala sa.

,,Mami, sľubujem, že už sa tak nebudem chovať. A-a týchto pár dní čo tu bude sa budem snažiť mu spríjemniť." prehovoril som po chvílke.

,,Dobre" stisla mi ruku ,, mám ťa rada."

,,Aj ja teba mami." tuho som ju objal.

"Tak. Chceš požičiať nejaké oblečienie?" spýtal som sa Louisa.

,,To je v pohode. Tvoja mamka mi už dala nejaké tričko a nohavice to mi bude stačiť. A neboj kým odídem tak ti to vrátim." povedal potichu.

,,Nie, to je dobré naozaj aj keď mohol by si si zobral iné tričko toto je moje obľúbené." trošku som sa usmial.

,,Jasné." povedal a začal si ho pomaly vyzliekať. Trochu som sa pozastavil nad jeho nahou hruďou. Úprimne, už v tú chvíľu som si uvedomil, že je naozaj pekný.

,,Tu-tu máš to druhé tričko"hodil som mi to ,, a mikinu. Už je dosť chladno."

,,Diki." obliekol si ho.

,,Nemáš zač." odpovedal som.

,,Tak... ty si ešte na strednej?" opýtal sa ma.

,,Nie. V lete som ju dokončil. Pôvodne som mal ísť na univerzitu ale rozhodol som sa to o rok odložiť. Mal som ísť do Kanady ale nechcel som opustiť rodičov a kamarátov." povedal som a sadol na posteľ.

,,Hej." opatrne si sadol na druhú stranu postele.

,,A ty máš nejakú rodinu?" spýtal som sa opatrne.

,,Nie. Nemám." povedal so smútkom v očiach.

,,To ma mrzí." zašeptal som.

,,V pohode." usmial sa aj keď bolo vidno, že ho pochytil smútok. Bol som fakt blbec, že som sa ho to pýtal.

,,Tak kde budeš?" povedal som po chvíli.

,,Prosím?" odpovedal.

,,Oh, na ktorej strane postele chceš spať?" usmial som sa.

,,To je jedno." tiež sa usmial.

,,Mne tiež, vždy spím tak niekde v strede." zahryzol som si do pery.

,,Môžem sa ťa niečo opýtať?" zašeptal som Louisovi keď sme si šli ľahnúť.

,,Jasne."

,,Ako si sa dostal na ulicu?" nesmelo som zo seba vysukal.

,,To je celkom dlhý príbeh." vydýchol si.

,,To nevadí, ak mi ho chceš povedať..." povedal som.

,,Chcel by si?" prerušil ma.

,,Jasné." pousmial som sa.

,,Tak dobre." povedal Louis a začal rozprávať.