Strong Heart | Larry Stylinson | SK ✔

Sarah

,,Keď nás zobrala sociálka dali nás do domova. Našťastie sme aspoň so sestrou zostali spolu. Vždy sme držali spolu a ja som sa snažil ju chrániť pred všetkým zlým na svete. Rodičia za nami chodili pár krát do týždňa, ale pretože boli väčšinou opitý zakázali im sa s nami stretávať. Boli sme tam sami. Nenašli sme si tam kamarátov teda... Sarah možno áno, bola milá,sladká a rozkošná - každý si ju musel zamilovať. Ale ja som bol ten tichý chlapec, ktorý bol najradšej keď si mohol prečítať nejakú rozprávkovú knížku. Keď som mal 13, to už sme tam boli skoro dva roky, som sa dozvedel, že sa otec obesil. Nechal nám list v ktorom písal, že sa ospravedlňuje mame a nám dvom za to že sa o nás nevedel postarať a zlyhal na celej čiare. Mamu vyhodili z bytu pretože nemala ako platiť nájomné. Dostali sme správy, že vraj odišla z mesta s tým, že sa raz po nás vráti. Ale ja som tomu veľmi neveril. Ale snažil som sa aby tomu uverila aspoň Sarah. Stále som jej opakoval, že sa odtadiaľ raz dostaneme. Ubehli ďalšie dva roky a ja som nastúpil na strednú. Tak to tiež nebolo ľahké. Stále som sa nevedel zaradiť do kolektívu. Našiel som si tam jedného kamaráta... volal sa Danny, ale onedlho sa s rodinou odsťahovali do Sydney. Ani sme neostali v kontakte. Nemal som ani mobil a na internet som nemal veľmi dovolený prístup. A navyše, nechcel som ho obťažovať svojim ubohým životom. A potom prišla ďalšia, hrozná rana. Krátko po mojich šestnástich rokoch som sa dozvedel, že moja sestra .... že má rakovinu..."

Harryho pohľad:

V ten moment prestal. Ja som mu otrel slzu, ktorá mu stekala po tvári.

,,Ak nechceš nemusíš mi to dopovedať." povedal som mu.

,,Poviem ti to zas zajtra áno?" pokúsil sa o úsmev.

,,Jasné." tiež som sa usmial.

,,Harry, som ti vážne veľmi vďačný že...že sa ku mne tak pekne správaš. Ani ma nepoznáš..."povedal.

,,Hej"dotkol som sa ho ,,chcem aby si vo mne videl svojho priateľa, áno?"

,,Dobre." stiskol moju ruku a zadíval sa mi do očí. Mal som sto chutí nakloniť sa k nemu a pobozkať ho ale udržal som sa a radšej mu poprial dobrú noc.

***

,,Chlapci!" privítal som svojich kamarátov Nialla, Liama a Zayna keď prišli k nám.

,,Ahoj." objal ma každý z nich so smiechom.

,,Ehm, toto je Louis." pozrel som sa naňho ako nervózne vstáva.

,,Louis Tomlinson." podal ruku Liamovi.

,,Liam." usmial sa.

,,Niall." tiež sa usmial.

,,Zayn." podal mu ruku aj tretí.

,,Harry nám hovoril, že zostávaš na pár dní než odídeš?" opýtal sa Niall.

,,Ehm, áno" povedal ,, v sobotu ma prídu vyzdvihnúť a pôjdem do do Glasgowu." všetci prikývli a ja som ich poslal do obývačky.

,,Takže Louis, chceš ísť s nami dnes do klubu?" spýtal sa Liam.

,,Nie, asi nie. Nemám peniaze ani na colu." povedal zahambene.

,,To je v pohode, s tým sa netráp." usmial som sa naňho.

,,Tak pôjdeš?" usmial sa Zayn.

,,Tak asi áno." povedal nakoniec. Bol som naozaj rás, že ide s nami. Mohlo mu to vážne pomôcť, trocha sa odreágovať a naviac... chcel som s ním stráviť čo najviac času.

***

Večer sa vyvýjal vážne dobre. Trochu sme si toho vypili ale hlavne sme sa nasmiali. Videl som, že je Louis stále nesvôj a keď zašiel za roh, vraj na trochu čerstého vzduchu, šiel som za ním.

,,Ahoj." usmial som sa.

,,Ahoj." tiež sa usmial.

,,Bavíš sa dobre?" dal som si ruky do vreciek. Predsa už len bola pekná zima.

,,Hej, tvoji kamaráti sú moc fajn." povedal.

,,Áno. To sú." sklonil som hlavu a prišiel bližšie k nemu.

,,Myslím, že už pôjdem. Je mi celkom zima." povedal.

,,No, kľudne pôjdem s tebou len sa skočím rozlúčiť s chalanmi." odpovedal som mu.

,,Nie, to není potrebné vážne." zakrútil hlavou.

,,Louis." pristúpil som k nemu bližšie a už sme boli od seba vážne len kúsok.

,,Harry, já..." povedal roztrasene. Dal som ruky na jeho boky.

,,Je mi vážne zima." zašepkal. Oprel som si čelo o to jeho a objal som ho okolo pásu. On sa pozeral do zeme a ťažko dýchal.

,,Harry..." povedal ticho. Pohladil som ho po vlasoch a pritiskol som svoje pery na tie jeho. Bozkával som ho dlho so všetkou nehou. Ešte som chlapca nebozkával ale cítil som, že je to tak správne, tak úžasné, tak nádherné. Práve v tú chvíľu začal padať sneh. Keď na nás začali padať vločky obaja sme sa pozreli hore a zasmiali sa. Potom som ho opäť pobozkal a pohladil ho po líci.

,,Prečo si to urobil?" opýtal sa ma ticho.

,,Pretože som chcel." odpovedal som mu.

,,Ja, sa ti ...páčim?" opýtal sa zmätene.

,,Ani nevieš ako." zasmial som sa ľahko.

,,Vážne?" pousmial sa, ale hneď sa mu úsmev stratil z tváre. ,,Robíš to preto lebo ma ľutuješ..."

,,Nie." vzal som jeho tvár do dlaní. ,, Robím to preto, že keď sa poznáme tak krátko viem aký si úžasný a že si zaslúžiš veľa lásky. Veľa..." otrel som si nos o ten jeho.

,,Už roky ma nikto tak neobjal. " vzlykol.

,,Louis, pôjdeme domov áno? Mal si pravdu už je vážne zima." zasmial som sa a on tiež. "Tak pôjdeme sa rozlúčiť s chalanmi a už pôjdeme, áno?" opýtal som sa.

,,Dobre." povedal a ja som ho zobral za ruku dovnútra. A bolo mi jedno, že nás ostatný uvidia. Prečo by mi to malo vadiť? Držal som za ruku toho najkrajšieho chalana na celom svete.