Strong Heart | Larry Stylinson | SK ✔

Louis

,,Keď som zistil, že moja sestra má rakovinu akoby sa mi zrútil celý svet. Zistili to dosť neskoro, mala nádor na mozgu, ktorý nabral obrovské rozmery a operácia bola veľmi drahá a riskantná. Sarah si už dlho sťažovala na bolesti hlavy ale nikto s toho skurveného domova tomu nevenoval pozornosť. Chcel som ju vziať do nemocnice sám ale povedali mi, že to není nutné. Vraj to nič není. Priviedli nejakého doktora ale ten povedal len, že má slabú imunitu či čo. Keď som sa dozvedel čo jej skutočne je, nikdy som nebol viac naštvaný. Všetko som porozbíjal a dal som päsťou domu udiotovi riaditeľovi. Snažil som sa kontaktovať mamu ale nemohol som ju nikde nájsť. Žiadnu inú rodinu som nemal alebo som o nikom nevedel a netušil kde sú. Cítil som strašnú bezmoc a každú noc som opakoval nech umrem ja na miesto nej. Keď už jej zostávali iba posledné týždne života dali ju do nemocnice a ja som bol pri nej každý deň a každú noc. Snažil som sa čo najmenej plakať aby nebola ešte viac smutná a požadoval som aby mala čo najväčšie pohodlie a čo najmenšie bolesti. To samozrejme niečo stálo. Poprosil som riaditeľa na kolenách nech mi pomôže a zaplatí výdavky. Že urobím čokoľvek. Ale aj tak mi onedlho sestrička zomrela. Bol som pri nej keď naposledy zavrela oči. Zrútil som sa. Padol som na úplné dno. Deň po jej pohrebe som sa snažil podrezať si žily, poslali ma k psychológovi ale nikdy som tam nevošiel. Nebol som blázon, len úplne sám. Nakoniec, pár týždňov po sestrinej smrti sa mi podarilo nájsť mamu. Ukázalo sa, že robí prostitútku. Samozrejme bolo hrozné zistiť čo robí preto aby sa uživila ale bol som naozaj rád, že som ju našiel. Veď bola jediná kto mi ešte zostal. Občas sme sa stretli ale videl som na nej že nie je v poriadku. Smrť Sarah ju zasiahla a navyše, vedel som, že okrem toho že robí štetku aj bere drogy. Snažil som sa ju presvedčiť aby s tým prestala ale márne. Medzitým ma riaditeľ pozval k sebe do domu a povedal, že je čas na splatenie môjho dlhu. Povedal mi nech sa vyzlečiem a keď som odmietol strelil mi facku a zobral si opasok. Keď som bol na zemi pár krát ma s ním udrel a potom sa začal sám vyzliekať. Potom.....ma znásilnil...niekoľkokrát."

Harryho pohľad:

Hneď ako tie slová vyslovil som ho pevne objal. Už po prvých slovách začal plakať ale teraz bol jeho plač na nezastavenie. Lámalo mi srdce ho takto vidieť. Mne samému začali po lícach stekať slzy, pretože som vedel, že slová mu asi v túto chvíľu nepomôžu.

,,Louis, zlato. Vyplač sa." povedal som roztraseným hlasom.

,,Prosím drž ma." vzlykol zlomene.

,,Ššš, som pri tebe." dal som mu pusu do vlasov a ďalej ho objímal.

,,Harry, ja neviem čo mám robiť." roztraseným hlasom zašepkal.

,,Nebude ti vadiť keď ťa znovu pobozkám?" začal som mu zotierať slzy. On zakrútil hlavou.

,,Dobre." zašeptal som a spojil naše pery. Stále sa triasol ale opätoval moje bozky. Jeho pery boli tak jemné, tak plné nehy... vedel som, že hlavne potrebuje veľa, veľa lásky. A ja som bol rozhodnutý dať mu ju.

***

,,Tak ako si sa vyspal?" prebudil som Louisa s raňajkami do postele.

,,Celkom dobre" povedal rozospato ,,čo je toto?" rozžiarili sa mu oči.

,,Raňajky" usmial som sa ,,robil som ich sám. Špeciálne pre teba."

,,Vážne?" posadil sa pomaly.

,,Vážne." naklonil som sa aby som ho pobozkal.

,,Ďakujem." chytil ma za ruku a pohladil ju.

,,To je len maličkosť." odpovedal som mu jemne.

,,Harry ... keď ma bozkávaš ... čo cítiš?" spýtal sa opatrne.

,,Čo cítim?" usmial som sa. ,,Cítim motýle v bruchu, cítim ako sa mi vždy rozbúši srdce, cítim že chcem byť stále s tebou, cítim že ťa chcem bozávať hodiny, dni, roky..." nahol som sa k nemu aby som ho zas pobozkal ale on uhol.

,,Nemal by si si so mnou začínať. " sklopil hlavu.

,,Prečo?" spýtal som sa.

,,Spím na ulici, nemám nikoho, nemám nič čo by som ti mohol ponúknuť." povedal.

,,Stačíš mi len ty. Nič iného od teba nechcem." vzal som si jeho hlavu do dlaní.

,,A čo tvoji rodičia?" opýtal sa.

,,Pohovorím si s nimi." odpovedal som.

,,A čo ostatný?" spýtal sa ešte.

,,To mi je jedno. Chcem byť s tebou na ničom inom nezáleží." usmial som sa.

,,Prepáč." odrazu sa zdvihol a odišiel z izby. Chcelo sa mi plakať. Vedel som, že už zajtra je sobota a on má odísť do Glasgowu. A keby vážne odišiel nevedel by som čo robiť. Asi by som ho prenasledoval ale ja neviem, asi by som sa zrútil. Cítil som, že ho milujem aj keď som to nevedel tak úplne vysvetliť, že som sa do neho zamiloval tak strašne rýchlo. Ale vedel som, že ho milujem.