»ᴛ ᴀ ᴇ ᴋ ᴏ ᴏ ᴋ« ✅

14-»ʏ ᴏ ᴜ ' ʀ ᴇ🌙ʙ ᴇ ᴀ ᴜ ᴛ ɪ ғ ᴜ ʟ«

Ďalší deň som nemohol do školy, bolo mi zle a vracal som. Chcel som tam ísť, aby som ťa videl, ale moja matka ma nepustila... Poobede som sa šiel do kuchyne napiť, keď v tom zazvonil zvonček. Myslel som si, že to bude kuriér, pretože si moja drahá matka niečo objednala a v tu chvíľu nebola doma, mohla mi aspoň napísať papierik... Ale nie, bol si to ty a vykúzlil si mi úsmev na tvári.

„Ahoj Jungkookie, nebol si v škole si v poriadku?" Starostlivo si si ma premerial a chytil ma za ruku. Pozrel som sa na moju malú ručičku oproti tej tvojej a neprítomne sa usmial. Tak krásne teplá...

„Som v pohode, vďaka za starosť, chceš ísť ďalej?" Opýtal som sa ťa a ty si prikývol. Tvoju ruku som viac stisol a potiahol k sebe, aby som ťa dostal do domu, no ty si zakopol a spadol. Spadol si priamo na mňa, neudržal som sa na nohách a spoločne s tebou spadol na zem.

„Hups," zasmial si sa.

„Zlezieš zo mňa?" Zaškeril som sa.

„No, ležal by som takto kľudne celý deň Jungkookie," zašepkal si tesne pri mojich perách. Zavrel som oči a počúval tvoj úžasný hlas, tvoj horúci dych mi spôsoboval motýliky v brušku.

„Si nádherný Jungkookie," zašepkal si a svoje pery si priložil na tie moje. Prerývane som sa nadýchol, nemohol som sa nabažiť tvojich pier...chytil som ťa za zátylok a pritiahol si ťa bližšie, chcel som viac...chcel som teba.