Stop...or not / SK ✔

Chapter 1.

Panebože, komu som čo urobil...

Túto vetu som si hovoril celú cestu smerom k lesu.

Keď som vravel Erwinovy žeby tých spratkov poslal na pár dní preč, tak som nemyslel tým že ich chcem JA zobrať niekam preč.

Spoza chrbta sa ozýval hlasný smiech.

„Levi, no nebude to zábava" spískla na mňa tá štvoroká sliepka ktorá im mala spolu so mnou robiť opatrovateľku.

Obrátil som na ňu znudený výraz.

„Máš na mysli ten bordel na ktorom budem donútený spať?"

„Vy sa netešíte na to množstvo jedla čo sa bude opekať heichou?" zasmeje sa natešene Blouse pri čom jej nad tou predstave ubehne menšia slina.

Bez odpovede sa otočím dopredu.

Sedím v kancelárii a vyplňujem papiere ktoré mi ráno Hanji doniesla.

Mal by som ich už dávno hotové keby tí spratkovia nevrieskali toľko na tej chodbe. Nedá sa pri tom sústrediť.

Po hodnej chvíli to už nevydržím, vstanem od stola a zamierim si to ku dverám. Rozrazím ich a mierne sa vystrčím s kancelárie.

Springer sa s konským ksichtom preťahujú o kus chleba, Bott poskakuje okolo nich a snaží sa ich prehovoriť aby už prestali a niekoľko ďalších kadetov stojí o kus ďalej a povzbudzujú.

Keď si ma všimnú okamžite všetci stíchnu a nahodia videné výrazy.

„Čo tu tak vrieskate? To nemáte čo na práci?" zavrčím na nich.

Okamžite sa všetci rozídu a chodba ostane prázdna.

Zavriem dvere a znova sa vrhnem do práce.

Dlho to však nevydrží a s vonku počuť zase nejaké zavíjanie. Aj presne viem kto konkrétne.

Nechce sa mi znova vstávať, tak sa to snažím ignorovať.

Odrazu sa rozrazia dvere. Jeager.

S hukotom dopadne na drevenú podlahu. O niekoľko sekúnd vedľa neho dopadne miska, a polievka s nej sa rozleje všade.

Okolo dverí s úškrnom prefrčí Kirstein a ako dym sa výpary.

„Čo to do pekla robíš Jeager?!" okríknem ho „pozri aký tu je teraz bordel!"

„Prepáčte..... to som nechcel...bola to nehoda...ten pako ma sem strčil a potom..." hapkal vystrašene brunet až mu sčervenali líca.

Povzdychol som si a podišiel ku nemu.

Stŕpnuto čakal, čo urobím.

„Prečo si stále na zemi?" zamumlal som a podal mu ruku.

Prekvapene hľadel, no pomoc prijal. Je celkom zaujímavé pomáhať niekomu na nohy ktorý je skoro o hlavu vyšší ako vy.

„Hneď to upracem!" splašene sa začal otáčať po miestnosti aby našil čím by utrel rozliaty humus. Vidím že kuchár si znovu dal „záležať".

Schmatol som ho za ramená aby sa zastavil. Naše pohľady sa na krátky okamih stretli. Tie očí má väčšie ako som si myslel.

„Nechaj to tak, ja to upracem".

Zohol som sa po misku a položil ju na stôl. „Prečo mi nosíš polievku?" oboril som sa na neho a so šuplíka vytiahol handru.

Na prázdno polkol. „Hanji vravela že keď pracujete nikdy nechodíte do jedálne tak ma poverila vám odniesť aspoň polievku".

„A čuduješ sa že neobedujem? Kto by TOTO jedol" ukážem na ÚDAJNÚ polievku snažiac sa ju odstrániť s dlážky.

„Vážne vám nemám pomôcť?"

„Nie" vyprsknem na neho „vráť sa ku svojej práci. Tu by si mi narobil ešte viac bordelu".

Bleskovo zasalutoval a zmizol za dverami.

...

Tí parchanti vážne nevedia keby majú sklapnúť.

Snažil som sa ich nevšímať si ich ale mám dosť. Spolu s papiermi ktoré som stihol som mal namierené do Erwinovej kancelárie.

Nenamáhal som sa ani zaklopať a rovno som vtrhol dnu.

Erwin spolu s Hanji stojacou pred jeho stolom na mňa upreli prekvapené pohľady.

Šmaril som mu papiere na stôl. „Už mám toho dosť! Buď tým spratkom daj viacej práce alebo ich niekam pošli. Lebo prisahám že ich holými rukami vyhodím za hradby".

„Dneska mali menšie voľno. Tak sa trochu bavili nič na tom nie je" usmiala sa Hanji.

Keby sa dalo pohľadom zabíjať tak tá štvoroká sliepka leží vykrvácaná na dlážke.

„Práve sme sa bavili o blížiacej sa kontrole. Tiež ma napadlo žeby sme niektorých kadetov na pár dní preč. Napríklad do lesa na cvičenie" ozval sa kľudným hlasom.

Prikývnem.

„Takže zajtra ráno vy dvaja spolu s kadetmi vyrážate" dodal a založil si papiere.

„Čo....čože?!!!!!"

„Ideme stanovať Levi! Tiež sa tak tešíš?" zavíjska bruneta a napraví si okuliare.

Spomienku vytrasiem s hlavy.

Krátko sa obzriem na Jeagra idúceho vedľa Ackermanovej.

Keď si ma všimne, okamžite sa otočím a zbytok cesty    hľadímpred seba.