Good Nox [HP FANFICTION]

2. Cesta vedúca ku začiatku konca

„Prečo mi vykáš?" opýtala sa ho, pretože vôbec nechápala, o čo sa James Sirius Potter pokúša a prečo hovorí práve s ňou. Ona nebola ten typ dievčaťa, ktoré by letelo na chalanov ako osy na med, a on zase nebol chalanom, ktorý by letel na ňu.

Aspoň si to myslela.

A zaiste sa mýlila.

„Prečo si dostala facku od vlastnej mamy?" odpovedal na otázku otázkou, čím Avani riadne vyhodil z miery. Takéto reakcie vždy z duše nenávidela.

„Prečo sa ma na to vypytuješ?"

„Prečo sedíš sama v kupé?" ich zvláštna konverzácia neprestávala a neustále naberala na obrátkach.

„Prečo odtiaľto jednoducho neodídeš a nenecháš ma na pokoji? Vážne by som rada bola sama," ukončila ich hru, ktorá v skutočnosti hrou ani nebola. Bola len nejakou fraškou, ničím viac.

James zostal trochu zarazený, pretože nebol zvyknutý na to, že by niekto nestál o jeho pozornosť a prítomnosť. Ale zároveň vedel, že Avani Zabiniová je iná, vždy to vedel a vedel to dobre.

Možno aj preto sa do nej už dávno beznádejne zamiloval.

James Sirius Potter naozaj nebol takým sukničkárom, akým si všetci mysleli, že je. Mal už pár dievčat, ale boli to len chvíľkové známosti kvôli tomu, že sa zúfalo pokúšal vyhnať krásnu Avani z hlavy, avšak všetky pokusi boli márne. Avani Zabiniová je až príliš jedinečným dievčaťom na to, aby ju nechal ísť.

Nemusel poznať celú históriu jej života, to, kde presne pracujú jej rodičia a aký veľký majú majetok. Jemu stačilo, že vedel, aká je ona a preto sa tak beznádejne zamiloval.

Páčilo sa mu, že nie je až taká populárna, že sa nekamaráti s hocikým, že je poväčšine sama a celkovo sa vyhýba akejkoľvek väčšej spoločnosti. Páčilo sa mu, že sa tvárila, akoby metlobal bol ten najodpornejší šport na svete, ale vždy sa mu dvíhali kútiky úst, keď z tej výšky dovidel na jej nadšený úsmev pri pozorovaní zápasu. Taktiež miloval, s akou dávkou pozornosti počúvala príbehy profesora Binnsa o vojnách raráškov a o ktovie čom všetkom. Nik iný okrem nej hodiny Dejín mágie nemal rád, možno okrem Scorpiusa, ktorý bol rovnako chorý, ako ona.

„Prepáč," ospravedlnil sa jej a práve ospravedlnenie bolo niečo, čo Avani od Jamesa Pottera vôbec nečakala. Nikdy by to nečakala. James sa predsa neospravedlňoval, aspoň ho doteraz nikdy nepočula niekomu sa ospravedlniť. „Nechcel som na teba tak vyletieť. Len som ešte vonku videl teba rozprávať sa s mamou a videl som aj, ako ti strelila facku. Neviem, prečo ti ju dala, ale ja som v zásade proti tomu, aby sa dievčatám ubližovalo takto fyzicky a nie ešte od vlastných rodičov," rozprával veľmi pokojne a zároveň múdro. To možno preto, že rozprával čisto od srdca. Žiadne ale tam nebolo. Naozaj vravel úprimne.

„Niekedy je fyzická bolesť lepšia, ako psychická. Radšej dostanem facku, ako by sa mali ku mne rodičia neustále správať, ako keby som vôbec ani neexistovala," pokrčila plecami a James ju napäto počúval.

Ich rozhovor bol viac ako zvláštny. Nešlo len o obsah ich rozhovoru, ale vôbec o to, že sa tento rozhovor konal. Tento okamih bol v podstate prvým spoločným rozhovorom týchto dvoch študentov posledného a predposledného ročníka na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Nikdy predtým sa nerozprávali čisto vo dvojici, ak vôbec. Nemali na to pádny dôvod.

„To mi je ľúto."

„Nemusí byť."

„Ale je," James sa nedal odradiť, pretože nechcel, aby sa tento rozhovor skončil. Konečne sa mu podarilo nadviazať bližší kontakt s dievčinou, ktoré mu očarovalo od prvého okamihu ich vzájomného poznania sa.