Good Nox [HP FANFICTION]

36. Konečná

Čas bežal tak neúprosne rýchlo, že Avani ani nestíhala vnímať. Posledné týždne trávila s Jamesom veľmi málo, a ak boli spolu, tak sa učievali spoločne v knižnici. James sa chcel posnažiť získať čo najlepšie výsledky zo záverečných a zároveň aj najťažších skúšok a Avani to len kvitovala. Bolo vidno, že sa snažil najmä kvôli nej, aby naňho mohla byť právom hrdá. Ona však bola na neho hrdá tak či tak. Napokon však jeho skúšky dopadli väčšinou na výbornú a ich spoločné študijné starosti sa tak mohli skončiť.

Avani však trápilo niečo iné a tým bolo to, ako asi strávi budúci rok na Rokforte bez Jamesa. Byť od neho odlúčená počas takej dlhej doby vôbec nebolo dobré, práve naopak. Vedela, že to nejakým spôsobom ustoja, ale predstava, že sa budú vidieť len počas vianočných a potom až počas letných prázdnin, ju vyslovene ubíjala.

„Nad čím premýšľaš, zlatko?" opýtal sa jej, zatiaľ čo spoločne ruka v ruke kráčali smerom na rokvillskú železničnú stanicu, kde už so všetkou pravdepodobnosťou stál Rokfortský expres.

„Nad tým, aký asi bude ďalší ročník bez teba. Ten najťažší celkovo a vôbec nechcem premýšľať nad tým, že nebudeme spolu," riekla smutným tónom hlasu. 

James stisol jej ruku o čosi pevnejšie a odrazu zastavil. Ocitli sa stáť zoči-voči, tvárou vtvár. „Avani," oslovil ju a pohladil ju po tvári. Zastrčil jej za ucho pár neposlušných vlasov a povzbudivo sa usmial. Nechcel, aby bola smutná. Iste, že aj on nad tým už premýšľal, ale nemal sa čoho báť. On by ju počkal, aj keby mal čakať minimálne päť rokov. Nikdy by ju nepodviedol. Nebojoval predsa o ňu tak tvrdo len preto, aby sa jej tak ľahko vzdal. „Viem, že ten budúci rok bude o niečo ťažší, ale prečo by sme sa tým mali teraz zaťažovať? Sme predsa ešte tu, spolu a strávime spolu celé Merlinovo leto. Potom síce pôjdeš do Rokfortu, ale uvidíš, že ten posledný rok ti ubehne rovnako rýchlo ako ti ubehol tento a tie ostatné, čo boli predtým," utešoval ju a neprestajne ju hladil po vlasoch či po tvári. „Navyše posledný ročník nie je len o tom, aby si trávila čas so svojím frajerom, aj keď netvrdím, že by som si želal niečo iné," žmurkol na ňu a ona sa od srdca zasmiala. „Stráviš čas so svojimi najlepšími priateľmi, možno si aj nájdeš zopár iných. Budeš sa pripravovať na skúšky a ako hovorím, ten čas ti tak rýchlo ubehne, že sa ani nenazdáš, rok prejde a my budeme zase spolu, tentokrát už navždy," riekol a pobozkal ju, aby ju o svojich vlastných slovách definitívne uistil.

„Máš pravdu, James Sirius Potter," odvetila a na oplátku ho tiež pobozkala. Nemohla sa nabažiť jeho pier.

„Ja mám pravdu vždy," žmurkol na ňu a spoločne sa na jeho slovách zasmiali. Potom sa opäť chytili za ruky a vybrali sa do Rokvillu, odkiaľ mal onedlho vyštartovať Rokfortský expres, ktorý ich mal zaviezť na stanicu King's Cross v Londýne.

Po ceste postretali mnohých známych. Neďaleko od seba zbadali aj Freda s Hope, ale tí vyzerali byť príliš zamestatní v obšťastňovaní sa bozkami, že sa ich rozhodli radšej nerušiť.

„Vašim inak nevadí, že dnes budeš spať u mojich starých rodičov?" spýtal sa James pre istotu, pretože vážne nevedel či sú s tým jeho potenciálni svokrovci v pohode. James sa totiž dohodol s Avani aj spolu s jeho nevlastným bratom, ktorý ho tento rok aj vyučoval Obranu proti čiernej mágii, že by sa všetci mohli v prvý letný deň zíjsť v Brlohu a dať si rodinný večer plný pohody. James doposiaľ netušil, kde sa tam celá rodina dá, ale ako sa hovorí aj medzi muklami, aj medzi čarodejníkmi, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

„Nie," zopakovala mu snáď už po stýkrát. „Nehovorím, že zatiaľ nemali nejaké výhrady v podobe slov ako: ešte ste spolu krátko a podobne, ale napokon sa s tým zmierili a tešia sa spolu so mnou," usmiala sa. „Navyše o pár dní prídem domov a konečne si ma budú môcť užiť. A ja ich tiež," úsmev jej stále nezmizol z tváre. „Konečne budeme ako pravá rodina," povedala a takmer jej z očí vyhŕklo zopár sĺz šťastia. Sama tomu ešte stále nemohla uveriť. Nemohla uveriť tomu, že si našla Jamesa a že sa jej rodičia dali dokopy ako skutočný pár. Jej mama už viac nebola workoholičkou a jej otec nebol alkoholikom.

Všetko bolo skutočne v poriadku.

„Tak veľmi ti to prajem, láska," povedal James s úsmevom na tvári a pobozkal svoju drahú do vlasov. „Vidíš, ako čas dokáže všetko vyliečiť."

Avani prikývla a akurát v tom momente sa dostavili na miesto, kde už poslušne stál Rokfortský expres. „Nebude ti za Rokfortom smutno?" opýtala sa svojho priateľa zvedavo, pretože odpoveď na túto otázku ju zaujímala ako snáď žiadna iná.

„Samozrejme, že bude," prikývol, ako keby bola jeho odpoveď samozrejmosťou. A veruže svojím spôsobom aj bola. Ešte sa snáď nenašiel jediný človek, ktorý by z Rokfortu poslednýkrát odchádzal s akousi úľavou, s pocitom šťastia, že sa tam už nikdy nevráti. Odchod z Rokfortu predsa predstavuje definitívnu čiaru za detstvom, jeho definitívny koniec. Tak čo bolo na tom dobré? „Budú mi chýbať moje srandičky s Fredom, to, ako sa na nás Filch furt nasieral, to, ako sme chodievali tajne počas noci pod Neviditeľným plášťom po škole. Budú mi chýbať návštevy u Hagrida a jedenie tých jeho nechutných koláčikov. Budú mi chýbať školské tresty, uberanie bodov pre Chrabromil, návštevy v riaditeľni. No asi najviac mi budeš chýbať ty, pretože len pomyslenie na teba mi vždy dokázalo vytvoriť úsmev na perách. Aj keď sme neboli spolu, cítil som, že jedného dňa proste budeš moja, že budeme spolu a ja nebudem myslieť na nič iné ako na našu spoločnú budúcnosť," hovoril sladko, romanticky, proste ako stelesnený boh lásky. A Avani ho za to nemohla milovať viac.

„Si vôbec skutočný?" opýtala sa ho a to bola jediná reakcia na jeho predošlé slová. Na nič iné sa ani nezmohla, bola až v príliš veľkom citovom rozpoložení.

„Neviem, ale tento okamih rozhodne skutočný je," odpovedal jej a priamo pred Rokfortským expresom jej venoval jeden z najkrajších bozkov, aké kedy od neho dostala. 

Avani sa už chystala vykročiť po schodoch smerom do vlaku, ale ešte zazrela, ako sa James obracia čelom ku vzdialenému hradu.

„Dobrú nox, môj drahý Rokfort," tieto slová vyslovil ako rozlúčku s krásnymi siedmimi rokmi a následne nastúpil do vlaku po boku dievčaťa, ktorú vďaka tomuto jedinečnému miestu získal.

Dobrú nox.

Epilóg večer.