Unwanted Love

8. Jump!

Z pohľadu Loly

"Čo sa deje?" Spýtal sa Justin, ktorý šiel okolo a zrejme si všimol, ako pozerám na displej mobilu.

"Nič."

"Kto ti to tam píše?"

"Nikto. Prišla mi len žiadosť o priateľstvo."

"A z toho si tak mimo?" Zasmial sa. "Kto to je?"

"Brayden."

"Kto je Brayden?"

"Chalan zo školy."

"A?"

"A? Zbožňujem ho! A on o tom nevie."

"Aha, zaujímavé." Zamumlal a odpil si z pomarančového džúsu potom, čo ho vybral z chladničky.

"Netešíš sa?"

"Z čoho?"

"Si totálne neempatický človek."

"Načo mi je empatia vo svete plnom kokotov?"

"Si neuveriteľný."

"Som realista."

"No tak, ešte si sa netešil z lásky?"

"Láska je na piču."

"Si jeden z ľudí, čo vidia pohár poloprázdny, však?"

"Nechoď na mňa s tými vyjebanými metaforami, Ravenová."

"Dobre." Pokrútila som nad ním hlavou. Mala som lepšie veci na práci, než riešiť doťahovanie s Bieberom.

Klikla som na ikonku "potvrdiť". Nevedela som, či mu mám napísať. Bola som vyklepaná a nervózna. V bruchu som mala kŕdeľ motýľov, ktorý nepokojne poletovali, srdce mi bilo ako pred infarktom a v hlave som mala miesto mozgu len zhluk informácií, ktoré som v tú chvíľu nedokázala zaradiť.

Otvorila som správy a hľadela som na jeho meno. Naozaj to bola dilema. Nechcela som to pokaziť. Vyriešil to však za mňa, keď mi napísal.

"Ahoj, Lola. Čo je s tebou?"

"Čo by malo?"

"Všetci ťa zháňajú. Si s Bieberom?"

"Je moja vec, kde a s kým som -_-"

"Nehovorím, že nie...."

"Prepáč :((("

"Za čo?"

"Že som na teba tak vyletela."

"To je v pohode ;)"

"Som rada :)"

"Dnes mám párty. Chcel som ťa pozvať, ale nemal som ako. Tak som ti poslal žiadosť. Najprv som povedal Katie, nech ti to odkáže, ale vraj ju ignoruješ a že ma aj tak nenávidíš. Je to pravda? :/ " Ach, keby ten vedel...

"Nie je to pravda. Nič z toho."

"To som rád. :)" Aj ja! Ani nevieš ako!

":)"

"Tak prídeš?"

"Kam?"

"Veď na tú párty."

"Nie, som mimo mesto, prepáč."

"Mimo mesto? O.o"

"Áno :)"

"A kde?"Ach, čo mu mám napísať?

"Neďaleko Toronta :)" hmm, diplomatická odpoveď, pochválila som samú seba.

"No dobre, nebudem sa viac vypytovať. Nechceš ísť niekedy von?"