Unwanted Love

14. My biggest problem is that I believed him

Z pohľadu Loly
"Tak poď." otvoril mi dvere od auta a usmial sa. Potom obehol auto a sadol si tiež. Naštartoval a vyšiel na cestu.
"Čo sa ti stalo, že si zrazu taký milý?"
"Nemôžem byť milý ku kamoške?"
"Kamoške?" Nadvihla som obočie.
"No, a čo si?"
"Ja neviem. Dá sa kamošky ľúbiť?"
"O čom o zas hovoríš, Lola?" Zatváril sa, akoby som mala o koliečko menej a myslel to vážne.
"To je jedno." Mávla som rukou a otočila som hlavu smerom k oknu.
"Máš pocit, že ťa ľúbim?" Uškrnul sa. Cítila som sa trápne a on to vedel. Skutočne som začala pochybovať o tom, čo v noci povedal. Teda - povedal to vôbec?
"Nie." Vydýchla som napokon a bola som presvedčená, že už v tejto debate nechcem pokračovať. Nebola som si istá sama sebou. Nie to ešte ním.
"Ako ťa to teda napadlo?"
"To je jedno." Zopakovala som už o čosi nervóznejšie.
"Dobre." Obranne zodvihol ruky, no úškrn mu z tváre nezmizol. Tak ako to teda bolo? Povedal to, či nepovedal?
"Ehm," odkašľala som si.  "Už mi povieš, kam ideme?"
"Prekvapko."

Z pohľadu Justina
Vydýchol som si. "Bol som opitý, preto som to povedal. Dá sa to ospravedlniť. Najebanému človeku každý odpustí." Vnútorne som sám seba presviedčal, no výsledok bol stále rovnaký - sám tomu neverím. Ale podstatné je, že som o tom presvedčil ju.
"Sme tu!" Vykríkol som, čím som zahnal svoje skurvené buzerantské myšlienky o láske a prestal som sa cítiť ako cukrová vata.
"...wau?" To bolo jediné, čo Lola povedala, keď sa pozrela von z okna. "Naozaj veľmi pekný...kopec."
Asi čakala niečo viac.
"Vystupovať!" Rozkázal som a vystúpil som z auta. Musel som vyzerať, ako retardovaná srnka, ale neriešil som to, pretože tam nebol žiadny kretén, ktorému by to liezlo na city. Možno len ona - Lola, ale tá si na moje nálady už zvykla.
"Veľmi sa teším na tvoj program, ale zabudla som ti povedať, že ti včera volala tvoja mama a tak nejako som to zodvohla a..."
"Ty si zodvihla môj mobil?!" Rázom ma prebrala z mojej bezstarostnej nálady a každým ďaľším slovom mi stúpala teplota vriacej lávy v mojej hlave vyžšie a vyžšie. Takmer sa mi začal rozpúšťať mozog, ale chvála bohu som si zachoval chladnú hlavu.
"Áno, nejako sa mi to podarilo a vraj máme ísť po Jazzy do nemocnice a mali sme ísť aj do školy a máš v noci prespať doma. Tvoji rodičia sa vrátia až o tri dni, lebo sa idú pozrieť na Jaxona. Má vraj turné. Tvoja mama povedala, že je ti to aj tak jedno," Všetko to na mňa vysypala a ja som nemohol uveriť vlastným ušiam. Vnoci mám predsa odniesť Taylorovy tých dvestotisíc! Mal som chuť tú kurvu uvariť v pekle, no niečo mi hovorilo, že to nemám robiť.

Z Pohľadu Loly
"Ty si taká...."
"Kľudne to povedz, ja viem, mala som ti to povedať." povedala som obviňujúc sama seba, ani neviem z čoho. Jazzy pre Justina znamená veľa, ale netušila som, že ho to tak zobere.
"Nebudem ti tu pičovať." Vzdychol si. "Hovorila ešte niečo?"
"Nie, myslím, že nie." O tom, že nám praje vzťah, ktorý nemáme som mu po poslednom incidente nepovedala. Mohla by som sa opäť strápniť a to som nechcela.
"Tak poďme." Znova sa usmial a ovinul si ruku okolo môjho pása.
"Čo to robíš?"
"Nič." Povedal úplne vážne a bez emócií. Božemôj, ten chlapec nie je vôbec vporiadku, pomyslela som si.

Z pohľadu Elly
"Neboj sa, ona sa vráti." Upokojoval ma Thomas. Tú vetu som počula už milión krát. Sedeli sme na húpačke na terase a on ma hladkal po chrbte. Zas som plakala.
"Hovorím ti, zavolaj jej."
"Aj tak to nezdvihne!"
"Nekrič po mne, Ella. Tiež sa o ňu bojím."
"Ty nevieš nič iné, ako po nej kričať!" Vyčítala som mu.
"To nie je pravda, ale keď sa nevie vpratať do kože..." nedopovedal, lebo záver vety som si vedela domyslieť.
"Nebol si o nič lepší." Mávla som rukou.
"To ju ale neospravedlňuje! Mali by toho chuligána zavrieť!"
"A v čom by nám to pomohlo? Ona by sa preňho len trápila. Lepšie by bolo, keby sa nikdy nespoznali."
"Mali by sme zavolať políciu."
"Odišla včera večer. Ani neprešlo 48 hodín. "
"Seriem im na ich sprosté zákony!"
"Thomas, prestaň!"