Unwanted Love

11. Everything's wrong

„To nič, Thomas, Lola je na ceste do svojej izby.“ Oprela sa o jeho rameno a zazrela na mňa. Vážne rozmýšľam, že po tom rande s Brayom pôjdem k Justinovi. Skúsim sa s ním nejako dohodnúť, možno sa už nebude hnevať. Tu je to na nevydržanie.

„Lola, môžem?“ ozvalo sa z poza dverí.

„Kto je to?“ neisto som sa spýtala, hoci som tušila.

„Katie.“

„No...jasné, poď.“

„Ahoj.“ Pootvorila dvere a zostala v nich stáť so zvesenou hlavou. „Tvoja mama ma pustila.“ Kývla hlavou smerom ku schodisku a očkom na mňa pozrela.

„V pohode. Potrebuješ niečo?“

„Áno, ja...“

„Prosím ťa, poď dnu a zatvor dvere.“ Prerušila som ju. Pohľadom som sledovala každý jej pohyb. „Prepáč, pokračuj.“ Ospravedlňujúco som sa pousmiala.

„Ja som sa prišla ospravedlniť. Nechcem sa hádať. Asi mi to prišlo len ľúto.“

„Tiež sa nechcem hádať.“ Cítila som, ako mi spadol zo srdca obrovský kameň (možno aj balvan). "Vlastne si o veľa ani neprišla. Od kedy sa s ním bavím, mám pocit, že môj život sa otočil hore nohami. No tak, objím ma.“ Otvorila som náruč tak isto, ako ona a tuho som ju objala.

„Ja viem. Všimla som si to.“ Hovorila mi do ramena.

„Inak to nejde.“ Vzdychla som a odtiahla som sa.

„Prečo? V čom je problém? Zakazuje ti chodiť do školy a učiť sa? Prikazuje ti flirtovať so všetkými chlapcami? Prečo si sa tak zmenila?“

„Až taká tá zmena zas nie je.“ Protestovala som.

„Akoto, že nie? Každý ti to hovorí!“

„Nebaví ma to, chápeš? Všetko sa dojebalo.“ Zavrčala som.

„Od kedy nadávaš?“ vypleštila na mňa oči.

„Od kedy ma nebaví žiť podľa príkazov iných, rozumieš? Nechcem byť večne tá čudná šprtka, ktorá sa hodí ku Connorovi a dáva opisovať domáce úlohy každému, ktorý sa mi vyhráža bitkou. Nechcem byť posledná panna v triede, nechcem chodiť do kostola s mojimi rodičmi, nechcem svoj život podriadiť škole. Ja chcem žiť! Konečne si ma začali chalani všímať!“

„To bude tým, že nosíš tielka nad pupok a výstrih po kolená.“

„No tak, Katie, odviaž sa! Vážne ťa baví žiť takto?“

„Ako takto?“

„Takto nudne! Zober si, čo celé dni robíš! Zobudíš sa, ideš do školy, učíš sa, občas ideš von, zas sa učíš a ideš spať. Na druhý deň robíš presne to isté. Ani sa nenazdáš a budeš mať deti a potom budeš stará a budeš ľutovať, že si si neužila najlepšie roky.“

„A čo teda také úžasné robíš ty?“ založila si ruky na prsiach.

„No napríklad dnes som do školy prišla neskôr, lebo som sa potrebovala vyspať po výlete s Justinom. V škole som sa bavila s chalanmi a Brayden ma pozval na rande. A možno potom pôjdem za Justinom. Chápeš ten rozdiel?“

„Počkaj, počkaj! S akým Braydenom že to ideš?“

„S Braydenom Louisom Johnsonom – najexy štvrtákom školy.“ Zaškerila som sa.

„Ty?!“

„Pochybovala si o tom, že sa to raz stane?“

„Úprimne? Áno!“