4.

78 19 12
                                    

NEHAMBI SA A PO PREČÍTANÍ NAPÍŠ SVOJU VOĽBU DO KOMENTÁROV!!!

,,Vďaka Elin, budem rada, keď nebudem musieť ísť sama." Dopovedala som a on ihneď prišiel ku mne.

Kráčali sme pomaly lesom. Elin bol po mojej ľavici. Bol veľmi milý, zhovorčivý a zdvorilý. Cestička bola tvorená obróvskymi knihami, ktoré mohli mať aj cez 3000 strán. Tvorili jednu dlhú cestu lesom do neznáma. Z premýšľania ma vyrušil Elin.

,,Prepáčte ak budem drzý slečna, ale vás som tu ešte nevidel. Ste z ďaleka?"

,,Vlastne...aj áno."

,,A od kiaľ, ak sa smiem spýtať?"

,,No...ja nepochádzam z Belonie, som zo zeme, skutočného sveta, reality." Ako som to dopovedala a uvidela jeho výraz, neviem či bol najlepší nápad to povedať.

,,Ozaj? Ste človek? Viete ľudia sa tu vyskytnú zriedka. Posledný krát tu boli pred 200 rokmi, ale od kedy sa stratil portál, tak akoby, tí čo tu ostali postupne pomizli. Hovorí sa, že ľudia v svete fantázie majú veľkú moc a vraj sa ich kráľ strachu a nočných môr obával a postupne ich nechal zlikvidovať. Vraj je tu každý človek, kvôli nejakej úlohe."

,,Neviem kvôli akej úlohe by som tu bola...počkať niečo tam šuchlo!"
Dlhší čas som cítila ako nás niečo sleduje, ale svoj strach som v sebe popierala a dúfala, že je to len moja predstavivosť. Zaostrila som do tmy a niečo sa tam znovu pohlo. Čo mám robiť?

A/  ÍSŤ TO SKONTROLOVAŤ

B/  NEVŠÍMAŤ SI TO A ÍSŤ ĎALEJ

C/  POVEDAŤ ELINOVI NECH TO SKONTROLUJE

Choices [SK]Where stories live. Discover now