Choices [SK]

9.

Jeho hompáľajúca chôdza by pôsobila vtipne...keby som nesedela na jeho ramene a neotriasalo by to so mnou ako o život.
Šiel so mnou k baru. Vyhrané veci i so mnou položil na chladné drevo. Sadol si, čudujem sa, že stolička jeho váhu prežila, vedľa Elenir, ktorá si moju zlú situáciu len vychutnávala.

,,Pozri čo som vyhral." Chcel sa pochváliť všetkým naokolo. Obor si asi neuvedomoval, že to nikoho nezaujíma.

,,Gratulujem." Odpovedala nezaujate Elenir...ani sa naňho nepozrela.

,,Pomôž mi..." Zašepkala som.

,,Nemám dôvod ti pomáhať." Zasmiala sa. Toľko podlosti som od elfky nečakala!

Obor sa stále zapodieval elfkou. A ja...som bola mimo jeho pozornosť...i zorného poľa!
Pomaly som štvornožky prešla k najbližšej voľnej stoličke. Ticho som preliezla na stoličku...potom i na zem. A teraz...útek!
Ani som sa neobhliadala! Začula som len prudké zdvihnutie zo stoličky...a potom hlasité...,,Kam utekáš!?"...mi stačili na to, aby som ešte viac zrýchlila krok.
Jeho veľké ťarbavé nohy ma však čoskoro dobehli a ja som bola opäť v pasci. Chytil ma do rúk a obrátil sa spät k baru.
Keď v tom sa pred nami zjavil trpaslík.

,,Brada! Pomôž mi!" Zakričala som zúfalo.

,,Org! Ty naničhodník! Kde sa flákaš! A čo to má znamenať?" Pozrel sa spýtavo na ruku, v ktorej ma držal. On toho obra pozná?

,,Pardón..." Povedal ako dieťa. ,,...ja som len hral karty s kamarátmi. A vyhral som toto!" Ukázal mňa.

,,Okamžite ju pusť! Je s nami...člen našej party! Žiadna tvoja trofej! Rozumieš!?" Durdil sa trpaslík. Ten má v sebe viac guráže ako veľký svalovec.

,,Áno." Povedal pomaly a ticho obor. Dlho s dávkou smútku si vzdychol a položil ma na zem. ,,Ja som Org...a ty?" Spýtal sa ma akoby jeho meno pred chvíľou nezaznelo.

,,Sélia." Povedala som ticho. Radšej som sa mu ani neobťažovala dať ruku...zrovna si s ňou vŕtal tretiu dierku v nose. Fuj. Org má inteligenciu na úrovni batoľaťa.

,,A kam vôbec takto v noci vyrážame?" Vyzvedala som od Brady.

,,V meste nakúpime zásoby a potom sa vydáme na dlhú cestu...ty vieš kam." Porozhliadol sa naokolo. Nechcel nahlas povedať cieľ cesty...uši sú všade. I vyzvedači zlého kráľa. ,,Počas cesty narazíme už len sem tam na menšie dedinky."

,,Jasné." Kývla som...a pri tom nasucho preglgla. Trpaslík kývol na elfku a spolu s retardovaným obrom sme vyrazili do mesta.

Uličky boli zaujímavé. Raz sa zužovali...inokedy boli široké tak, že tadiaľ s ľahkosťou mohli prejisť dva slony vedľa seba. Lampy blikali...stánky svietili a mesto žilo v plnom prúde.

,,Tu máš zopár drobných. Kúp si niečo." Brada mi hodil peniaze a vydal sa od jedného stánku k druhému. Pozorne skúmal každý predmet a dohadoval sa s predavačmi o cene.

Porozhliadla som sa na všemožné obchodíky či atrakcie naokolo a zvažovala zopár možností.

A/ ELIXÍRY U REZAVÉHO KOTLÍKA

B/ DROBNOSTI VŠEHODRUHU

C/ BILINKÁRSTVO ČASU

D/ JAZDA NA TROJROŽCOVI

Všetko vyzeralo lákavo. Ale kam ísť?