Choices [SK]

7.

Idú do zeme zabudnutia...a tam je vraj aj kniha, ktorú potrebujem, aby som sa dostala z Belonie do normálneho sveta. Alebo stačí brať menej LSD.
Na vtipy nie je čas! Predo mnou tu stojí nadurdený trpaslík, vedľa neho totálne rozladená elfka a čakajú na odpoveď.

,,Dobre pôjdem. Ale ako vám budem užitočná? Ja bojovať neviem ani neovládam elfské či trpasličie
kunk-fu." Elfka podráždene prižmúrila oči.

,,Tvojou fantáziou. Keď na niečo pomyslíš, tak sa to stane reálnym. Takže si obmedzená len svojou fantáziou."

,,To naozaj!? Takže si môžem predstaviť moje identické kunk-fu dvojča, ktoré spacifikuje kráľa a ja budem mať pokoj."

,,Aby si si niečo také predstavila, tak musíš trénovať aj dvadsať rokov. Začneme u ovocia. Predstav si jablko."

,,To je nuda."

,,Uvidíš, že to nebude najľahšie." Povedal mi s úškľebkom trpaslík.

Nastavil predo mňa otvorenú dlaň, na ktorej som mala fantáziou vyčarovať jablko.
Najprv som si predstavila obrysy. Potom jeho tvar a k tomu si predstavila sýto-červenú farbu ako v snehulienke. A teraz si predstaviť, že ho drží trpaslík.
Počkať. Keď som si ho predstavovala podľa námetu snehulienky, nebude otrávené?
Jablko sa začalo strácať a ja som sa naň vôbec nevedela koncentrovať.
Trpaslík zatvoril dlaň v päsť a obrysy jablka sa rozvírili ako prach až úplne zmizli.

,,Na poprvý krát ti to išlo vcelku dobre. Znovu!"

,,Nie...som z toho strašne unavená."

,,Čudoval by som sa keby si nebola." Pousmial sa trpaslík. ,,Zídi po rebríku, zaboč doľava a posledná izba j tvoja." Povedal a začal ma rozväzovať. Pomaly som sa postavila a ponaťahovala si stuhnuté ruky. Trpaslík mi siahal len niečo málo nad pás. Všimol si ako sa naňho pozerám. ,,Na trpaslíka som vysoký."

,,O tom nepochybujem." Odbila som ho. ,,Aké sú vaše mená?"

,,Načo ti to je?" Zahundrala elfka.

,,Moje poznáte. A keď budem s najväčšou pravdepodobnosťou kričať v budúcnosti o pomoc, tak čo poviem? Trpaslík Brada, nafintená elfka Gertrúda a...birdman?

,,Jedno meno si trafila, moje. Teší ma som bojovník Brada. V našom kmeni to je znak každého statočného trpaslíka a bojovníka. Potom tu máme česť s Elenir, tichou vražedkyňou. A nakoniec, tvoj "únosca" Rook. Mená poznáš, teraz choď spať. Čoskoro nebudeš čarovať len jablká."  Nato mi rukou ukázal smerok od kiaľ prišli, pravdepodobne k rebríku.
Otvorila som poklop, zišla po vratkom dreve a došla až na koniec chodby, otvorila som poslednú izbu a vošla dnu. Bola malinká. Tvorilo ju len jedno okno s výhľadom na námestie, slamená posteľ a stolík s malou rastlinkou v kvetináči. Z biológie som mala tento rok za jedna, ale takýto druh som v živote nevidela. Mal hrubú hnedú stonku ako kmeň, okolo ktorého boli omotané výhonky listov.

Prišla na mňa ďalšia vlna únavy, ktorá ma doslova hodila do postele. Náraz bol tvrdý. No postupne sa mi zatvorili viečka a ja som sa ocitla, vlastne už som, v svete fantázie.

◇ ◇ ◇

Zobudila som sa na rachot z vonka. Bol neskorý večer, no cez okno presvitali malé plamienky ohňa...? Asi od pochodne(fakle).

A/ OSTANEM NA IZBE A BUDEM PORIADNE VYSPATÁ NA ZAJTRAJŠIE KÚZLENIE

B/ SOM TU NOVÁ, PÔJDEM ZATIAĽ LEN DOLE A ZOZNÁMIM SA S OBYVATEĽSTVOM

C/ KAŠLEM NA ZAJTRAJŠIE KÚZLENIE, SOM V SVETE FANTÁZII A IDEM SI JU PORIADNE POOBZERAŤ(IDEM DO MESTA)

D/ ČO BY STE ROBILI VY?