Choices [SK]

5.

NEZABUDNI PO PREČÍTANÍ NAPÍSAŤ SVOJU VOĽBU!

Pomaly som sa blížila k neznámemu zvuku. Bála som sa, no zároveň si hovorila či sa mi to celé len nesníva. Jemne som odhrnula lístie nabok.
Zrazu sa z neho niečo vyrútilo! Schmatlo ma to do veľkých pazúrov a vyletelo to so mnou nad koruny stromov!

,,Sélia!"

,,Elin!"

Môj výkrik bol zbytočný. Bola som až priveľmi vysoko. Radšej som sa nehýbala, lebo keby som sa tomu tvorovi vyšmykla z pazúrov, tak by som skončila ako placka na zemi. Držal ma za pravú ruku.
Zrazu ma ten tvor vyhodil do vzduchu! Od strachu som zakričala!
Chytil ma oboma pazúrmi okolo hrudníka.
V tejto polohe som sa nevedela ani pohnúť, ale mala som lepší výhľad na tvora, ktorý ma uniesol.
Bol to človek. Teda aspoň do pása. Od pása mal postupne miesto kože veľké hnedožlté perie. Miesto ľudských nôh mal vtáčie s poriadnými pazúrmi. Taktiež aj ľudské ruky mu nahrádzali mohutné krídla s ktorými silno mával.
Opäť sa vyniesol o niečo vyššie a miesto úmorného mávania začal plachtiť. Poriadne sa ochladilo a pocit zimy ešte väčšmi zosilňoval ľadový vietor, ktorý mi hvízdal pomedzi uši.
Začala som premýšľať nad tým, čo chce so mnou urobiť. Ako si vôbec môže niekto predstaviť niečo také ako jeho? Krídla a pazúry, ale stále je to človek. To by mi nenapadlo. I keď...asi áno.
Tvor začal prudko klesať a z pomedzi oblakov sa zjavila dedinka. Asi tá o ktorej mi hovorila teta z knižnice.
V koliečkach doplachtil nad jeden dom, ktorý mal v streche otvor. Vletel doň a hodil ma na zem, aby mohol pristáť aj on. Sadol si a zložil krídla. Bolo tu plno slamy a jedna stará drevená stolička.
V rohu sa začala slama hýbať. Objavili sa pod ňou malé drevedé dvierka. Prudko sa otvorili a z nich vyšli dve postavy. Prvá bola žena. Mala dlhé blonďaté vlasy a na výšku mohla mať aj dva metre. Oči mala malé a jemné s nádychom zelenkavej. Myslela som si, že je to človek, dokým si na jednej strane neodhrnula vlasy z tváre a neodhalila špicaté uši. Elf. Druhá postava bol muž. Malý a...ako to pekne povedať...objemný. pýšil sa hustou hnedou bradou, ktorá bola pozapletaná do rôznych vrkočov. Brada pravdepodobne nahrádzala vlasy, ktoré mu chýbali, teda nevyskytovali sa na jeho hlave v takom veľkom množstve. Tvár mal ošlahanú vetrom a výraz v očiach mal drsný a neústupný. Pravdepodobne to bol trpaslík.
Tvor čo ma sem doniesol sa posadil do rohu a pozoroval čo sa bude ďalej diať. Krídla mal poskladané po stranách a na tvári jemný výraz. Oči mal hnedé ako svoje perie a upierali sa na mňa.
Elfka ma schmatla a priviazala ma na stoličku. Trpaslík sa postavil predo mňa a keďže som sedela, tak sa mi pozeral priamo do očí. Čo teraz?

A/ BYŤ LEN TICHO
B/ PROSIŤ NECH MA NECHAJÚ NAPOKOJI
C/ URAZIŤ ICH
D/ DÚFAŤ, ŽE MA ELIN ZACHRÁNI