Chcem byť šťastná (POZASTAVENÉ)

3.

,,Áno?? A načo?,, zasmiala som sa. Brat si zo mňa často robí srandu. A tak som čakala, že si ju robí aj teraz.

,,Emily sa pokúsila o samovraždu,, povedal vážne. Neverila som mu.

,,Nejaká stávka?,, spýtala som sa, bez smiechu ,,z takých vecí by si si nemal robiť srandu,,.

,,Lara ja to myslím vážne,, ešte viac zvážnel. Neverila som mu, alebo presnejšie nechcela veriť.

,,Nie to je hlúposť, Emily by si nikdy nechcela vziať život. Ona také hlúposti nerobí. Nemá k tomu dôvod,, povedala som s trasúcim sa hlasom. No až potom si to uvedomila. Adam. Dnes sa rozišla s Adamom. Je to moja vina. Nemala ostať doma sama. Ale Emily?? Nikdy by som neverila, žeby bola niečoho takého schopná. Musela ho naozaj veľmi milovať.

,, Marko, prosím, povedz, že si robíš srandu,, neudržala som to. Z mojich očí vyhŕklo toľko sĺz. Nič som nevidela. Zavrela som oči.

,,Lara, Emily je v nemocnici,, počula som, ako sa mu zlomil hlas.

,,Musím ísť za ňou,, snažila som sa postaviť.

,,Lara nemocnica je ďaleko, a nemá ťa kto odviezť,, namietol Marko. No ja som ho nepočúvala. Vychádzala som z izby a moje oči boli stále plné sĺz. Nevidela som veľmi dobre. Do niekoho som narazila.

,,Ja ju odveziem,, povedal... Bol to asi Denis. Silno som ho objala. Bolo mi jedno, že to je cudzí človek. Potrebovala som to. A on mi objatie opätoval.

Nasadli sme do jeho auta. Mám pocit, že šiel veľmi rýchlo, normálne by som mu to hneď vyčítala, ale teraz to je jedno. Chcem byť pri Emily čo najskôr. Zastavili sme pred nemocnicou. Marko mi pomohol vystúpiť. Rýchlo som sa rozbehla dnu.

,,Prišla som za Emily..,, povedala som sestričke.

,,Prepáčte slečna, ale nerozumela som,, povedala a neodtrhla svoj zrak od počítača.

,,Prišla som za Emily Hills,, zvýšila som hlas, začala som ešte viac plakať.

,, Nemôžete ísť za ňou. Je v bezvedomí. Stratila príliš veľa krvi,, povedala sestrička.

Ako mohla byť Em taká sprostá. Podrezala si žili. Ako ma tu mohla nechať samú. A to všetko kvôli jednému idiotovi.

,,Ale jej stav je takmer stabilizovaný,, dodala sestrička.

Pozrela som sa na Marka, ktorý práve prišiel. Jeho oči sa leskli. Boli plné sĺz.

,,To znamená, že bude možno v poriadku,, povedal s miernym úsmevom.

,,Možno?? To nestačí!,, začala som kričať na celú chodbu. Ľudia okolo si museli myslieť, že som blázon. Ale mne je to jedno. Chcem aby bola Emily v poriadku.

Zrazu v nejakej izbe začali prístroje nahlas pípať. Všetky sestričky sa tam rozbehli. Z izby vyšla Emilyna mama. Nie to je jej izba. Prosím nech je v poriadku.

Po niekoľkých minútach vyšla jedna sestrička. Šla rovno k Emilynej mame. Tá začala plakať.

Vtedy som si to uvedomila. Jediná osoba, ktorá mi rozumela je preč. Už nikdy nepôjdeme spolu von, už nikdy si spoločne nepozrieme film, už nikdy sa spolu nebudeme smiať. Už nikdy ju neuvidím. Ona bola tá, ktorá mi dodávala energiu, svojim pozitívnym myslením a stále dobrou náladu.. Nie to nemôže byť pravda. Podlomili sa mi kolená a ja som sa zrútila na zem.