Chcem byť šťastná (POZASTAVENÉ)

5.

Keď som vošla do školy všetky pohľady sa upriamili na mňa. Všetci si niečo šepkali a smiali sa. Nechápem prečo. Veď nie je možné aby ma poznala celá škola.

,,Poď,, povedal Marko a ťahal ma za sebou.

,,Marko prečo sa na mňa všetci pozerajú?,, spýtala som sa ho, no on ma zjavne nepočúval.

,,Mama hovorila, že ťa nemám nechávať bez dozoru. No fakt nemám čas byť tvoja pestúnka. Takže žiadne hlúposti a tých ľudí si nevšímaj. A ak by sa mama pýtala, bol som celý deň s tebou,, povedal Marko a ani nečakal na moju reakciu a odišiel. Ostala som sama stáť na chodbe. Nechápem prečo si mama myslí, že by som nemala byť sama. Mám skoro 15 a ja sa o seba dokážem postarať.

V triede som sa usadila na svoje miesto. Samozrejme všetci sa na mňa pozerali. Bolo mi to hrozne nepríjemné. Ale asi by som si na to mala zvyknúť. V tom môj zrak zablúdil na lavicu vzadu pri okne. Emilyno staré miesto. Nikto tam nesedel. Do očí sa mi nahrnuli slzy, no našťastie sa mi ich podarilo potlačiť.

Do triedy vošiel učiteľ. Hneď za ním nejaký chlapec. Nepoznala som ho. Asi je tu nový.

,, Takže žiaci, toto je váš nový spolužiak Josh. Presťahoval sa sem z..,, učiteľ sa zjavne zasekol.

,,Z Texasu,, doplnil ho Josh.

,,Ďakujem Josh. Teraz sa posaď na to voľné miesto vzadu pri okne.,,

,,Ale to nemôže,, vyhŕklo zo mňa. Jeho smaragdovo-zelené oči upriamili svoju pozornosť na mňa. Prehrabol si svoje plavé vlasy a nechápavo sa pozrel na učiteľa.

,,Slečna Fieldsová, vitajte späť,, pozrel sa na mňa učiteľ akoby videl ducha. Vtedy som to už nevydržala. Z očí sa mi spustili slzy a vybehla som z triedy. Zamierila som si to na záchody. Bolo mi zle. Zvieral ma pocit bezmocnosti a úzkosti. Zošmykla som sa po stene, dlaňami som si podoprela tvár a slzám som sa viac nebránila. Chýba mi. Tak hrozne mi chýba. Chcem aby tu teraz bola so mnou. Chcem, chcem, chcem... Emily prosím vráť sa.

Pozrela som sa do zrkadla. Oči som mala celé červené. Takto nemôžem vyjsť na chodbu. Všetci by vedeli, že som plakala a bola by som im na smiech. Ale nemôžem tu ostať celé vyučovanie. No ták Lara vzchop sa. Nebuď ako malá.

Vyšla som zo záchodov. Svoj zrak som upierala na zem. Do niekoho som narazila. Dopekla.

,,Ou prepáč nechcel som,, ospravedlnil sa. Zdvihla som svoj zrak. Bol to Denis.

,,Och,, očividne sa zľakol ,,vyzeráš hrozne.. Ehm teda si v poriadku?,, dodal. Dopekla, zas sa mi do očí tlačia slzy.

,, Ďakujem za úprimnosť,, ironicky som povedala a snažila zahnať slzy.

,,Niee sorry. Tak som to nemyslel len..,, snažil sa nejako vyhovoriť.

,, Vyzerám hrozne,, skočila som mu do reči a on prevrátil očami. Nemohla som odtrhnúť zrak od jeho očí. Boli dokonalé.

,,Čo?,, nechápavo sa na mňa pozeral. V tom prišiel Marko.

,,No čo, ako šla prvá hodina?,, spýtal sa ma.

,,Vieš, ja som ani... Vlastne fajn,, bolo by zbytočné povedať mu pravdu.

,,Super,, usmial sa.

Vtedy som si ho všimla. Stál tam a smial sa z kamarátmi. Akoby sa nič nestalo.

,,Ako si mohol. To kvôli tebe zomrela,, rozbehla som sa k Adamovi, ktorý sa na mňa iba nechápavo pozrel.

,,Ty si zabil Emily,, vrieskala som na celú chodbu. Zas a znova, všetci sa na mňa pozerali.

,,Pokiaľ viem, spáchala samovraždu,, zasmial sa. Nevydržala som to. Znova mi z očí vyhŕkli slzy. Začala som päsťami doňho udrieť. Nemyslela som, iba konala. Niekto ma od neho začal odťahovať. Denis.

,,Pusť ma,, kričala som.

,,Dokým sa neukľudníš..,, vymanila som sa z jeho zovretia a rozbehla sa preč. Prebehla som celou chodbou a hlavnými dverami vybehla von. Bežala som a nezastavovala. Strácala som dych a moje nohy nevládali. Zrútila som sa na zem. A viac si nepamätám.

--------------------------------------

,,Laraaa,, triasol so mnou Marko. Ako som sa dostala do svojej izby?

,,Konečne, vieš ako som sa o teba bál. Ak by sa ti niečo stalo, mama by ma zabila,, vydýchol si Marko. Zase Marko myslí iba na seba. Takto je to vždy.

,,Čo sa stalo?,, spýtala som sa.

,,Snažila si sa utiecť pred imaginárnym medveďom,, zasmial sa Denis. Čo tu on robí? V poslednej dobe je všade. Ešte si pamätám, ako som pred niekoľkými týždňami písala, že som sa doňho zaľúbila. No teraz to už tak asi necítim. Teda popravde nerozmýšľala som nad tým.

,,Hahaha,, ironicky som sa zasmiala.

,,Pravdou je, že si sa snažila zabiť Adama,, začal sa smiať aj Marko.

,,Dajte mi pokoj,, povedala som a snažila sa postaviť. No zatočilo sa mi v hlave a padala som k zemi. No niekto ma zachytil. Ach, kto iný než Denis.

,,Choďte preč z mojej izby, chcem byť sama,, snažila som sa dostať z Denisovho zovretia.

,,Okeej čo si taká?,, povedal Marko a odišli. Sú taký otravní. Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať. Mama určite bude chcieť, aby som šla do školy aj zajtra. Ale ja tam ísť nechcem. Neznesiem pohľady tých všetkých ľudí. Cítim sa ako zviera v ZOO. Ľudia okolo nich chodia, pozerajú sa na nich a poprípade im hodia nejakú maškrtu. V mojom prípade urážku. Vadí mi to. A nemám dostatok odvahy sa im postaviť a povedať im nech sa starajú o seba. Aj tak by ma iba vysmiali. Musím im pripadať ako riadna čudáčka.

,,Zlatko za chvíľu bude večera,, budila ma mama.

,,Nie som hladná,, povedala som a otočila sa jej chrbtom.

,,Musíš niečo jesť,, nedala sa odbiť.

,,Si hluchá? Nie som hladná,, zvýšila som hlas. Mama neodpovedala iba odišla. Asi som to trochu prehnala. Mala by som ísť za ňou a ospravedlniť sa.

,,Mami prepáč,, povedala som mame, keď som vošla do kuchyne. Neodpovedala mi, ani sa na mňa nepozrela, iba mi podala tanier s palacinkami. Je to hrozný pocit, keď viete, že ste ublížili vlastnej mame.

,,Ďakujem,, poďakovala som a sadla si za stôl.

,,Mama mohla by si mi podať nutelu?,, spýtal sa mami Marko.

,,Postav sa a zober si ju sám,, povedala mama podráždeným tónom.

,,Za toto môžeš ty, kvôli tebe má mama zlú náladu. Tú svoju negativitu, prenášaš na ľudí okolo,, povedal Marko tak aby som to počula len ja. Chystal sa niečo ešte povedať, ale to som už nevydržala.

,,Áno za všetko môžem ja. Vždy keď sa niečo stane tak je to moja vina. Ako by si ty bol nejaký svätec. Prečo nepovieš mame to čo si povedal mne dnes v škole. Že na mňa nemáš čas, a že sa nechystáš robiť mi dozor. A povedal si jej o tom, ako som odpadla? A potom si sa bál len o seba, aby ťa mamka náhodou nepotrestala,, vyletelo zo mňa. Marko len stál a nechápavo pozeral. Mama začala plakať.

,,Obaja choďte do svojej izby,, hlas sa jej v polovici vety zlomil a začala ešte viac plakať.

,,Mami ja som..,, snažila som sa to nejako zachrániť.

,,Myslím to vážne,, zvýšila hlas.

Vošla som do svojej izby a buchla dverami.