Nie som básnik - Peter „Expl0ited" Altof

Vždy to bol boj

Sedím pri okne
a vonku padá dážď
a vnútri padá svet,
ktorý akoby
chcel ukryť moje slzy.
Láska, tak strašne ma to mrzí.

No nevzdám sa ťa.
Milujem ťa.
Stále ma to drží.
Čakám na teba
a prišiel iba Godot.

Tak som ho zabil,
no už ho niekto kriesi.
Ja stále sedím
kdesi v kúte
a myslím na to,
ako vyzeráš,
keď tu nie si
a ako asi vyzerá smrť.
Asi podobné.

Blúdim sám
v sebe
a zhasínajú vo mne
všetky pochodne,
ktoré horia len
vďaka tebe.
Tak prosím, nenechaj
má zomrieť tmou.

Chcem byť tvoj,
tak spravím všetko
stoj čo stoj.

Slovami Bukowského:
„Bol to prekrásny boj,
stále
je.”