Ležala pri okne.
Spala.
Sladká, krásne nevinná
jak malá.
A v našom kupé
to žije vlastným životom.
Mama a syn.
Rozhovor o všetkom
a o ničom.
A vedľa človek s pocitom.
Prečo práve on má kupé
s nami.
A ona?
Spí a usmieva sa
nad vlastnými snami.
Leží tam stále
a ja rozmýšľam,
ako poďakovať Bohu
za to, čo všetko mám.
Koho mám.
Že nie som sám.
Taký bol plán.
Zobudila sa,
precitla
a preľahla si
na mňa.
Keď vstane,
dám jej toto prečítať.
Ak sa dovtedy nepocikám.
