Nie som básnik - Peter „Expl0ited" Altof

Sen

Zatváram fľašu
a viečka.
Ponáram sa do sna
a myslím na tú našu.

Obľúbenú spomienku.
Jak si sa na tábore
Bála čo i len pozrieť
na lienku.

Alebo vtedy,
keď si sa vrátila
sama od seba.
V ten deň si musela odísť,
keď ťa doobeda
bolelo bruško,
pardon, žalúdok.

A neskôr na Nový rok, tak krásne pocity,
robil som anjela
a padal sneh.
Praha sa obliekla celá do biela.
A ja už chápem, ten anjel, to si ty.

A teraz sa len prosím Bohu, Ježišu
a ďalším iným menám.
Prosím, buď vždy pri mne.
Nikoho iného nemám.

Ani nechcem.