Falošná láska

3. časť

Hneď o 5 dní nato, sme mali tréning. Makal som, pretože chcem sa stať osobným trénerom vo fitnes centre a byť v reprezentácii. So Šimonom sme boli veľmi hladní a tak sme sa šli si sadnúť na pizzu.

•••
"Čo si dáte ?" pýtal sa nás čašník.
"Hmmmm, dame si kofolu."
"A na jedlo čo vám prinesiem?"
"Môže byť pikatná pizza" povedal Šimon, skôr ako som si stihol vybrať.
"Všetko?"

Kým to čašník stihol dopovedať vo dverách sa zjavila Emma. Tá Emma, čo mi lezie hlavou 5dní. Mám ísť za ňou ? Mám sa jej to ísť opýtať ? Už, už som vstával, no zbadal som s ňou aj nejakého chlapca. Zaostril som očami, no nespoznal som ho. Asi bol tiež na tej párty, možno to bol jej frajer. Niečo jej pošepkal a ona sa otočila mojim smerom, naše oči sa stretli. Počkať čo ? Naše oči sa stretli ? Konečne. Po takom dlhom čase som chcel znova vidieť tie jej nádherné oči. No ten pohľad trval asi 3sekundy.

•••
Neustále som na ňu pozeral, stále som sa nich pozeral, Šimonovi som sa ani nevenoval. Ešte že si píše s niekým. Viac krát sa nám stretli pohľady. No po štvrtom kúsku som nabral odvahu a postavil som sa. Áno, ja som sa postavil! Šiel som k ním ráznym krokom. Pozerali sme si do očí s Emmou. Už nechýbalo veľa a ja som zabočil. Božeeeee! Ja som debil! Prečo idem na WC ?! Ajaaaj, posral si to starký, no nič aspoň sa vyčuráš.

•••
Pozerám na seba do zrkadla už asi 15minút. Poriadne si vydýchnem. Asi si všetci myslia, že mám zápchu. Vtom sa dvere rozletia, ako v Mexiku. Do vnútra vojde Emma. Pozrela na mňa a ja na ňu.

"Pre-prepáč. Ja-ja som si zmýlila wecká." hovorila vystrašene.

"To je v pohode." ubezpečoval som ju. "Kľudne môžeš ísť na wecko aj tu." ukázal som smerom na záchody.
Iba tak preletela, a šla na wc. Počkal som ju, kým vyjde. Vyšla a umyla si ruky. Otočila sa mojim smerom a podišla ku mne bližšie. Pozrela hlboko do očí a povedala mi..

"Smiem si zobrať tieto servírky?" pozrela na ne.

"Ou, samozrejme." nechápal som.
"Ty si Emma však ?" usmial som sa.

"Áno, z kadiaľ poznáš moje meno?" pre zmenu teraz ona nechápala.

"Pamätám si ťa zo Silvestrovskej párty!"

"Ouuu, jasné. Ty si ten chlapec, čo sme spala na jednej posteli, lebo nebolo miesto." smiala sa.

Nechápal som. Čo sa vtedy sakra stalo?!
"Vieš vtedy, ako sme odpočítavali, Nový rok. Niečo si povedala, no ja už si to nepamätám, zopakovala by si mi to prosím?"

"Fakt si to nepamätáš?" pozrela sa neisto.

"Prisahám."

"Prisaháť, by sa nemalo." Smiali sme sa. Pozrela sa na hodinky a vystrašne vyzerala.
"Prepáč, ale budem musieť už ísť. Erik čaká na mňa vonku."

"Ale si mi neodpovedala, čo si povedala vten večer." kričal som za ňou, aby ma počula. No dvere sa už zatvorili.
Do riti! Zase sa to posralo. Ale mám aspoň pár otázok zodpovedaných. No vlasne iba jednu a to je to, že kto spal som mnou na posteli. Bola to Emma! Ajaj. Hovoril som si, že horšie to už nemôže byť, no aha, mám ešte viac otázok a viac nejasných vecí v hlave. Budem to riešiť neskôr. Teraz nato nie je vhodná doba.
Šiel som ku Šimonovi

"Čo si tam tak dlho robil? Čašník sa ma pýtal, či ťa ma skontrovať. S chladnou hlavou som mu odpovedal, že buď ťa prehnalo, alebo si dostal chuť na Emmu a potreboval si to trochu.. no ehm, však vieš." Smiali sme sa na celú pizzu.

"Čo nato čašník?" bol som nedočkavý čo povie.

"Povedal, že to chápe. Tiež mu prídu chuťky."

No teraz som si myslel, že sa počurám.

"Okej, poď. Rodičia budú mať strach."