Falošná láska

6. časť

"Ahoj Filip,  keď budem mať čas, ozvem sa ti. Je toho teraz priveľa, však vieš po Novom Roku prísť zase do školy nie je to celkom ľahké.." 

Neviem čo je horšie. Možno že sa vyhýba, pretože chce iného alebo má priateľa. Keď sme vtedy boli na pizzi so Šimonom, videl som ju s niekým. No nič, snaha tam bola. Život ide ďalej a nebudem stáť kvôli jednému dievčati na tom istom mieste. Vypol som mobil, dal do nabíjačky, pohladkal psíka poprial som rodine dobrú noc a šiel som spať. 

....Ojoj, koľko môže byť tak hodín ? Zase nespím. Prečo moje myšlienky myslia iba na ňu. Predstavujem si, ako ju držím za ruku, hladkám po líci a dávam jej všade pusu. Ako jej hovorím každý deň, že je pekná aj keď je nenamaľovaná aj keď má na sebe tepláky a vytiahnuté staré tričko, aj tak jej to poviem! Niečo v sebe predsa má, musím sa o nej dozvedieť viac. Napísal by som jej sms, ale keď ona napísala, že sa mi ozve sama, no tak ja neviem čo mám robiť. Mám si s ňou len tak začať písať ? Alebo počkám kým mi napíše ? Ach, tie ženy! Sú také komplikované, nechápem im vôbec, kiežby sa im dalo porozumieť lepšie..

--- Pomaličky sa mi zatvárali oči a nakoniec som zaspal. Sníval sa mi sen s Emmou. Bol taký zvláštny. Stretli sme sa v mojej škole, niečo hľadala, niečo potrebovala a ja som nevedel čo to je .. Nakoniec odišla zo školy a ani mi nepoďakovala ani nepozdravila, iba niečo zamrmlala popod nos a ušla. Nie som si presne istý, čo tento sen mal znamenať, ale dúfam že nič zlé. ---

Vstal som z postele pretrel si oči, šiel som po mobil zapol ho a odišiel do kuchyne si spraviť kávu. Dal som hrnček do kávovaru, vytiahol tanier, spravil raňajky, najedol a šiel naspäť hore do kúpeľne umyť si zuby a učesať. Dnes sa mi nejako extra nechcelo vyberať veci do školy, tak som si zobral svoje obľúbené veci. Sivé tričko, čierne rifle a na nohy biele Nike. Tak ako na Silvestrovskej párty. Teraz som si spomenul, že ešte stále neviem čo sa tam sakra stalo. Prečo mi nato ešte nikto neodpovedal ? Budem sa musieť spýtať Šimona v škole. 

Cestou, ako som šiel na autobus uvidel som Emmu v autobuse. Možno sa mi to zdálo alebo som si ju s niekým pomýlil, ale vyzerala presne ako ona. Tak som nastúpil na ten autobus tiež. Keď že bol preplnený, nemohol som sa k nej dostať. Vystúpil som na nejakej zastávke a dúfal som že prídem do školy v čas.

...
"Serus brácho.."zdravil ma Šimon "..Kde si tak dlho trčal? Už som sa zľakol, že si ma tu zase nechal samého. Však vieš ako nemám rád tých našich spolužiakov čo pchajú do seba iba tie proteíny a nič nemakajú!" pozrel na spolužiakov krivo, no našťastie si to nikto nevšimol.
"Nasadol som na zlý autobus." vyhováral som sa, lebo nechcel som, aby to vedel.
"A čo si debil?" smial sa Šimon.
"Tak trochu, však ma poznáš." pripojil som sa.

...."Taaaaak žiaci, posadajte si do lavíc, hodila už dávno začala, otvorte si uč....."
Kým učiteľka dokončila vetu, hneď som hodil Šimonovi papier. Na papierik som mu napísal:

- Nevieš čo sa stalo na tvojej párty som mnou?

Šimon si ho otvoril pozrel, zasmial a odpísal:

- Neviem čo presne sa s tebou stalo, ale viem že s Emmou si sa ešte dlho rozprával a opil si ju.

Keď mi Šimon hodil papierik naspäť bol som šokovaný, chcel som vedieť viac:

- Mal som niečo s Emmou?

Učiteľka si to hneď všimla, zobrala mi papierik a roztrhala na malé kúsky. Tak že o Emme som sa nedozvedel viac. Musel som počkať kým zazvoní. Snažil som sa rozpamätať si tú noc, ale nejako mi to nešlo. Mal som len nejaké ústrižky. Pýtal som sa jej či je zadaná, ale nepamätám čo mi odpovedala. Potom ešte že mi navrhla, žeby sme mali ísť spolu hore do izby..

"No čo? Tak mal som niečo s Emmou?" pýtal som sa Šimona po hodine..
"Zatiaľ čo viem a čo mi povedali ostatní, tak ..." kým stihol Šimon mi dopovedať, prišiel k nám riaditeľ a zavolal si ma do svojho kabinetu.

"Tak mladý pán Filip, prezradte mi čo robíte vo svojom voľnom čase." prechádzal sa okolo mňa, čo som zatiaľ sedel na stoličke ako priklincovaný. Nevedel som čo mám od neho čakať.
"Viete pán riaditeľ, nič také." odpovedal som miernym hlasom.
"Nič také?!" zopakoval po mne oveľa hlasnejším hlasom. "Čo sa to s tebou deje? V škole si mal vždy dobre výsledky aj vo futbale!" ako dopovedal vetu, pristúpil tvárou ku mne a čakal odpovedať.
"Asi to bude nejaké kritické obdobie. Ja sľubujem, že sa polepším." snažil som sa ho presvedčiť.
"To dúfam, lebo ak sa to nezlepší vyhodím ťa zo školy!" to bola jeho posledná veta. Otvoril dvere a ja som čo najrýchlejšie odišiel preč. Škola už mi skončila, tak som sa pobral domov. Tým, že som sa rozprával s riaditeľom som stratil pojem o čase a nestíhal som na tréning. 

Prišiel som domov, zhodil tašku do izby pobalil veci na tréning, dal som môjmu psovi jesť, ktorý sa volá Kofi a utekal som na autobus. Len tak-tak som ho stihol. Sadol som si do zadu. Keď už som si konečne vydýchol všimol som si vpredu tú ženu, s ktorou som sa na začiatku roka bozkával. Brr!  Ani som ju nechcel vidieť! Dúfam, že si ma nevšimne. Tváril som sa nenápadne, dal som si slúchadlá a počúval nový album od Rytmusa. Vystúpil som z autobusu a preriferným videním som videl, že na mňa kýve. Šiel som rovno a nevšímal som si ju.

...Na tréningu som zo seba dal aj dušu! Snažil som sa zamakať, aby tréner videl, že sa neflákam! Chcel som sa dostať naspäť do základu, pretože sa blíži šampionát a musíme ho vyhrať! Mám nato tak mesiac a pol najviac. Po tréningu som šiel do sprchy a pridal sa ku mne aj Šimon.
"Starý, nejako si zamakal. Len tak ďalej a budeš čoskoro naspäť." usmial sa, pretože Šimon hraje tiež v základe.
"Diky bro. Ešte popracujem natom a bude jak ma byť. Tip-top." tiež som sa usmial. Keď som dokončil tú vetu, spomenul som si .. "Hej si mi nedopovedal, čo sa stalo medzi mnou a Emmou.." bol som nedočkavý ako malé dieťa. Od toho ubehli už 2 a pól mesiaca a ja nič neviem.
"Ta vieš, zvyčajne si vymyslia hovadiny, aby mohli niečo rozprávať." povedal pokojne Šimon.
"No ale čo ti povedali?" chcel som to už konečne vedieť!
"Že keď si šiel hore s Emmou, tak .. 

                                                                                                            xoxo Nika ♥