19.

233 4 0
                                    

Už sú to skoro dva roky čo ho stále navštevujem. Školu sm skončila predčastne lebo bolo pre mňa ťažke sa tam dopravovať stále na vozíku.

Aspoň som mohla byť stále s ním.

Nikdy sa ani len neusmial, ani nezmenil pozíciu, v ktorej bol uložený.

Párkrát som mu rozprávala aj o tom, ako sme boli vtedy spolu na chate.

Neprejavil ani kusok emócií.

No ja som stále neprestávala veriť. Milujem ho a tak to aj zostane. Každy deň sa ma pýtali či má zmysel za nim stále chodiť. Ja som im len povedala že áno. Nič viac...

Prešiel ďalší týždeň a on sa pomaly začal preberať. Neprebral sa hneď. Len začal reagovať mimicky.

Zabudnutá (Dokončené)Where stories live. Discover now