20.

232 6 2
                                    

Mne vystačilo aj to.
Bola som taká šťastná že ho tu mám znova, žs ma vníma a počuje.

Pár dní neotvoril oči a nehovoril nič. Sestričky mi povedali že je to v poriadku, vraj sa to stáva.

O pár dní už videl aj hovoril.

Keď som ho prišla pozrieť, tak sa na mňa díval tak inak... Nie ako predtým... Díval sa na mňa ako na cudziu osobu.

Prehovorila som.. Pozdravila som mu a on mi odpovedal. Spýtala som sa ho ako sa ma a on sa zasmial.

Ale potom sa ma spýtal kto som a ja som sa rozplakala.

Ako najrychlešie som mohla, tak rychle som odtiaľ aj ušla...

Zabudnutá (Dokončené)Where stories live. Discover now