Sme vo vlastných obavách uzavretí
Kto nás vyslobodí?
Príde jedného dňa niekto?
Niekto,kto sa zľutuje nad tajomnými?
Tajomstvá v nás žijú
Prebývajú roky v nás
Patria k nám už odmala
Tak naučme sa s nimi vychádzať
Pocity v sebe ukrívame
Aby nikto nezistil čo cítime
Sme uzavretí
Ako nikdy neotvorené knihy na polici
Emócie sú len pre nás
Lebo sa bojíme že niekto ublíži nám
Že úder bolestivý sa vráti zas
A nebudeme môcť do očí pozrieť sa vám
City sú schované dôkladne naveky
Lebo ľudstvu ich nechceme dať na oči
Ukrité musia byť vždy
Aby bolesť sme nezacítili
Trpkosť v nás prebúdza sa
Keď pocit nechcenosti od pravdávna vracia sa
Sme ťahaní do záhuby
Lebo ľudia si prestali navzájom veriť
Hnev je na slobode
To zlo tu iba pobehuje
Blúdi medzi nešťastnými
A ťaží im životy
Zlo tu je večne
Tak sa musíme brániť
Aby neboli straty žiadne
Čo nás tu bude ochraňovať?
Šťastie sa náhle vyparilo
Zmizlo si niekam aj s láskou
Vraťte sa hneď a to rýchlo
Lebo ľudia nechcú sa už zmierovať so stratou
Verme že raz vráti sa to dobré
A to zlé naveky odíde
Veď raz ľudia šťastnými musia byť
Tak nebojme sa, no musíme veriť
Prišiel čas napísať zas a znova niečo tak dúfam že sa vám táto moja nová baseň bude páčiť. S láskou vaša Majka❤
