Christmas magic.. with elves (SK)

Neprichytená

O štyri lievance neskôr, keď už bola plná do prasknutia a celú tú lahodu zapila horúcim kakaom, sa začali diať podivné veci. Ležala na pohovke a teplo z kozuba príjemne vyžarovalo do celej miestnosti,  ešte nikdy sa tak príjemne necítila. Nejaký hlas v hlave, o ktorom doposiaľ ani nevedela, jej však napovedal, že táto nerušená pohodička čo chvíľa pominie.
Quildor odrazu zachvátil šok. Panvica jej s veľkým rachnutím vyletela z ruky, ale ona ako keby nevnímala. Izrael sa otočila smerom k nej, rýchlo odsunula prázdny tanier, ktorý mala položený na bruchu, nemotorne sa postavila a so strachom na tvári smerovala svoje kroky ku tiež vystrašenej Quildor. Bolo to niečo veľmi zvláštne, v jeden moment sa Quildor skoro dusila, v ten druhý cez dvere do domu vpochodoval celý zástup predstavenstva Andrathath a títo šiesti ľudia o niečom veľmi horlivo debatovali. Izrael medzi nimi spoznala aj Elkhazel, ale nevyzerala, že by do skupiny veľavážených hostí priamo patrila. Niečo horlivo gestikulovala elfke so zeleným klobúkom, ktorý mal na špici malú červenú mašličku. Bola to jediná osoba, ktorá jej venovala pozornosť.  Z Quildor neprestával vyžarovať šok. Títo ľudia, ktorí sa teraz nachádzali v jej predsieni, na jej koberci, boli legendy. Nikdy ich nevidela všetkých pohromade. Nikto okrem ich najbližších ich nevidel všetkých pohromade. Pred takouto vzácnou návštevou sa nemohla nechať zahanbiť, spamätala sa najviac ako to šlo, popravila si zásteru a nasadila ten najsladší úsmev. Izrael zatiaľ beskurýchle zodvihla spadnutú panvicu a tvárila sa, že je všetko v úplnom poriadku. Predstavenstvo a Elkhazel si ich všimli, stíchli. 

"Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť? Prišli ste na raňajky?" Izrael ešte nikdy nevidela Quildor tak nasilu milú, chcelo sa jej začať vracať. Elkhazel mala podobný názor, keby nebola práve v spoločnosti, určite by Quildor utrúsila nejakú uštipačnú odpoveď.
Avšak, nebola to Elkhazel, ktorá odpovedala. Elf vysoký pomaly ako vianočný stromček na námestí, prehovoril veľmi tenkým a vysokým hlasom. Vôbec sa k jeho výzoru nehodil.

"Ďakujeme madam.. Quildora, ale nepobudneme dlho. Vlastne sme neprišli ku vám, ale pre vás. Potrebovali by sme, aby každá pani domu išla s nami do chaty nášho veľaváženého pána Santa Clausa, koná sa urgentná schôdza predstaviteľov mesta. Sú tu isté okolnosti... ktoré.. treba spraviť isté opatrenia."         

"Ó, aha, no.. ehm.., som veľmi poctená.. toto sa nenaskytne každému.. môžem.. počkali by ste chvíľku? Chcela by som sa prezliecť do niečoho slušnejšieho." prosím, nie, prosím nie, prosím nie, opakovala si stále Izrael, "Izrael, mohla by si usadiť hostí?" Do prdele. Izrael sa obzrela na celú kuchyňu a vlastne na celé prízemie. Kde ich má usadiť? Má ich ešte aj pohostiť svojimi lievančekmi, nie? No to by od nej chcela veľa, ten neporiadok by po sebe neupratala ani keby veľmi chcela. Možno za pár hodín, to by sa možno dalo. 

"Nebude to potrebné, spravte čo potrebujete (kriticky sa pozrel na kuchyňu) a príďte do chaty. Štvrtá izba, prízemie. Poponáhľajte sa." 

Vydýchla si. Nebude musieť zo seba robiť hospodinku. Halelluja. 

Pozorovala ako sa predstavenstvo potichu odpratalo, Quildor splašene vybehla do izby. Sama bola dosť vystrašená, nepotrebovala počuť ešte Quildorin hysterický jakot. Čo ak ju odhalia? Už vedeli o všetkom. Voroni boli vypustení už.. takú hodinku, nemala ani poňatia, či  už ich niekto stiahol z oblohy. Musí len čakať. A ešte sa rozptýliť, takto jej myseľ nebude fungovať.  Pustila sa do upratovania.
Deky pekne uložila,  taniere a poháre umyla.  Vyčistila stôl, vykefovala koberec, utrela a poschovávala riad.
Nakoniec jej to netrvalo ani tak dlho a   celkom ju to aj začalo baviť. Bolo štvrť na deväť,  doba,  kedy väčšina elfov zchádza po schodisku do práce, tí mladší do školy.  Na jedálenskom stole pri linke, ku ktorému sa všetci schádzali jednotlivo na raňajky a na štedrý večer na spoločnú večeru, čakali pre všetkých štyri veľké taniere plné lievancov a tri poháre domáceho slivkového džemu. Trošku ďalej sa nachádzal aj jeden džbán s mliekom a jeden s kakaom, ktoré už pomaly strácalo na teplote.  Predsa len,  dokáže rýchlo chladnúť.
Quildor sa stále nevracala a nikto iný už do domu neprišiel,  preto sa Izrael už naozaj začala nudiť. Prízemie bolo dokonale upratané, ihličie zo stromčeka pozmetané, všetky svetielka svietili tak,  ako zvyčajne.  Izrael sa rozhodla prekvapiť svoju obľúbenú sestričku teplými raňajkami do postele.  Zo skrinky vybrala červenú podtácku, veľký tanier s podobizňou snehovej vločky,  na ktorý poukladala lievance (každý z nich ešte jednotlivo potrela džemom), pekne ich vedľa seba naskladala, do pohára veľkého ako menší džbán naliala kakao. Pomaly prešla cez schody,  nechcela aby jej niečo spadlo,  alebo sa nebodaj rozbilo či vylialo - premyslela si každý jeden krok.  Opatrne sa oprela do dverí,  nechcela Maith zobudiť,  zrejme ešte spí. Dvoma ladnými krokmi bola v izbičke,  celá natešená na Maithhin užasnutý výraz. Otočila sa na jej postieľku,  no nevidela jej sladko spiacu tváričku, len odhrnutú perinu.

Kam sa podela?

Dávala si veľmi záležať,  aby jej tác nespadol z rúk,  tie črepy by sa ťažko vysvetľovali. Položila ho na svoju posteľ,  Maith tu musí byť,  určite sa len schovala,  chce ju len nastrašiť,  zachvíľu vyskočí niekde z kúta postele a povie prekvapenie! a všetko bude znovu fajn. Avšak nebolo. Maith stále nevyskakovala. 
"Maith? Haló,  zlatíčko, kde sa mi schovávaš? "
Dramaticky odhrnula plachtu pod posteľou s nádejou,  že tam bude Maith s tou svojou usmievavou tváričkou čakať na Izy, kým ju nájde.  Ale odpoveď neprichádzala, ani detský smiech. 

"Maith!"

Prehľadala každý kút v izbe, nebola tam.  Zišla po schodoch,  úlomkovo si všimla, že značná časť lievancov chýba,  vybehla z domu, sústredila svoju myseľ len na jednu vec.

"Kam by mohla,  malá štvorročná elfka, skoro ráno odísť?"