Christmas magic.. with elves (SK)

Splnený sen

Nemala zdanie, odkiaľ ten nápad prišiel, ani potuchy, či ho už niekedy zrealizoval niekto iný. Napadlo ju to keď balila šieste Apple watch, nadmieru sa nudila a rozmýšľala, čo bude zajtra asi baliť. Možno pôjde na hodinu Zelpharčiny, no to by sa už asi naozaj musela prepadnúť do pekla. Všetci už spali, teda väčšina, ostatní boli ešte v nálade, keď sa pomaly vykradla z výrobne a celkom nečujne prešla popri výbehu pre ostroskokov. Všetci už spali. Vedela kde je ten kľúč, kto by o ňom nevedel. Dnes však nemala obavu, že by ju podľa snežných stôp videli, stále husto snežilo.  Kľúč bol iste v Elkhazelinej pracovni, o tom nemala pochýb. Nemala s tými vecami síce nič spoločné, avšak preprava od Santa Clausa ku nim bola nepochybne veľmi dôležitá. Nohy sa jej čoraz viac zabárali do snehu, ale ona musela ísť čo najrýchlejšie! Hneď ako dobehla ku štvrtému domčeku, zastala pri dverách a spokojne sa usmiala. 

"Keď sú všetci takí dôveryhodní..", stačilo len otočiť zlatou kľučkou v tvare gule a dvere sa sami a bez práce otvorili. Naskytol sa jej ten najhorší pohľad aký kedy videla. Všade boli vianočné perníčky. A keď všade, tak naozaj všade. Na zemi, na policiach, gauči, na koberci. Niektoré vyzerali naozaj lahodne, ale väčšina z nich bola spálená a hodená v koši. Čo sa do neho nevmestilo, bolo na podlahe. Boli to hromady.  
Viem, že Elkhazel nie je práve talent na pečenie, ale toto je už priveľa, pomyslela si. Elkhazel minulý rok na plnej čiare prehrala v súťaži v najkrajší vianočný medovníček, ten jej, vtedy pripomínal namiesto sobíka v záprahu Mikuláša s črevnou virózou a tohto prívlastku sa potom nemohla ďalší mesiac zbaviť. Viditeľne chce tento rok vyhrať. 
Z jednej nohy pomaly a po špičkách prestupovala na druhú tváriac sa, že o nič nejde. Míňala anjelikov, srdiečka, domčeky, stromčeky, až sa jej zazdalo, že to snáď nebude mať koniec. Obzrela sa, ešte šesť metrov ku schodom! Už tu raz bola, spomenula si. Ako malú ju posadili do tejto predsiene čakať na rozsudok. To bolo ešte vtedy, keď nevedeli, či sa vták rodu nesplietol a jeho vajce sem nezniesol omylom. Šikovne prešla až pri schodisko a s úsmevom sa pozrela, či niečo nepokrivila. Skoro všetko! Pri odchode to napravím, pomyslela si.
Elkhazelina pracovňa sa nachádzala na druhom poschodí, tak ďaleko od prízemia, medovníkov a všetkého čo doposiaľ videla. Musela brať do úvahy, že na každom poschodí mohol niekto spať, je predsa noc. Taktiež mohla brať v úvahu, že ju niekto chytí, to bolo pravdepodobnejšie. Na to však ona nemyslela, bola až priveľmi prefíkaná. 

Schody vŕzgali, zdalo sa jej, že aj počula nejaký hlas, no nevenovala mu pozornosť. Na druhom poschodí boli štyri izby.  Predpokladala , že tri spálne a jedna pracovňa, no nemohla si tým by istá. Jedny dvere sú od pracovne, v ktorej sa nachádza kľúč. Má šancu jeden ku štyrom, že sa hneď na prvý pokus trafí. Nič iného ju v tej chvíli nenapadlo, len ponakúkať cez kľúčové dierky, všetky škáry a nejako trafiť odhad. Nikde nič. Chytila kľučku tretích dverí, mierne to šťuklo, potočila ňou a uvidela tri malé postieľky s elfíkmi chrapkajúcimi od blaženosti. Chcela sa prizrieť bližšie, no stúpila na vŕzgajúcu parketu a všetci malí elfíci sa naraz zamrvili. Asi trojčiatka. 

Na druhý pokus sa už trafila, avšak v tomto prípade to bolo maximálne ľahké. Elkhazel mala tento kľúč vo vitrínke na druhej poličke, bol úplne nepreliadnuteľný. Izrael  rýchlo vzala kľúč a čo najrýchlejšie sa snažila vypadnúť.  Bolo jej už jedno, aký bordel zanechala v predsieni. Bežala, doslova, chcela už byť vonku. Vnútri sa už dusila tou vianočnou optimistickosťou. Vybehla. Bežala stále ďalej a ďalej, s kľúčom v ruke, s tou najlepšou vecou a nápadom aký kedy dostala. Dobehla do dielne, mala namierené na ten najväčší kruhový stôl v strede celej miestnosti. Už tam nikto nebol, všetci sa už definitívne pobrali do postele. Piaty šuflík sprava, každý deň okolo neho chodí a tak veľmi ho nenávidí. Pootočila kľúčom, vytiahla všetky vianočné dopisy, toľko, koľko ich uniesla, a bežala na námestie. Zastavila sa až vtedy, keď už nevládala prebárať nohy z tej masy zamrznutého snehu. Zastala. Poriadne si prezrela celý výhľad na vianočný Ascal, na všetky blikajúce svetielka, pripravila sa, vyskočila a z celej radosti roztrhala každý jeden list pre Santa Clausa. Každé vianočné Mirhyeovské želanie. Každý kúsok, ktorý bol čo i len väčší, ešte radšej znova pretrhla. Do jedného. 

"Uvidíme, aké Vianoce budete mať teraz, Mirhyeovia." 

Vlastne, možno začne mať aj vianoce rada.