Christmas magic.. with elves (SK)

Bezmyšlienkovito

Jej spamätanie netrvalo ani minútu, hneď vedela, že má problém. Začala prehľadávať celú svoju posteľ, stôl, okolie v izbe, v ktorom sa pohybovala, no nič nenašla. Absolútne nič. O tom, že bola na seba nahnevaná ani nehovoriac,  nikdy sa na seba viac nehnevala. Najhoršie na tom bolo, že na seba nemohla ani poriadne zanadávať, Maith stále sladučko spala dva metre od nej. Celý včerajší večer má akýsi zahmlený, nevie si spomenúť, čo sa stalo po roztrhaní každičkého kúska papiera v jej rukách, ako sa dostala do postele či vôbec do pyžama.  V tom ju napadla otázka: Nikto ju nevidel, však? Na nenápadnosť veľmi nedbala, ale nespomínala si na žiadnu osobu, ktorá by ju v ten večer videla zakrádať sa po zasneženom Ascale. Žeby bola v stave takej eufórie, že si na to nepamätá? Je to síce možné, ale veľmi nepravdepodobné. Izrael nepatrila do skupiny ľudí, ktorí by to nechali plávať, ona bola z tých, ktorí boli  vystresovaní ako sa dalo. To by mohlo pripútať pozornosť, pomyslela si.  
"Kde by ešte tak mohol byť? Hádam som ho len nestratila po ceste.. preboha", uvedomila si, že práve dojedla ten celý tvrdý medovníček, ktorý mala pri stále rozbitom okne, až sa jej pred očami zablislo, v akom musela byť strese.  

V izbe nie je. 

Vyšla na chodbu, zatvorila dvere, oprela sa o ne, zviezla sa až na zem, snažila sa ukľudniť. V tomto stave nemôže ísť medzi ľudí! Napočítala do desiatich. Všetko. Bude. V pohode.
Žeby toho začala ľutovať? Snáď nie, teraz z toho už vycúvať nemohla. 

Všetky spomienky na včerajší večer mala zahmlené, posledné čo si pamätala bolo len, ako roztrhala každý kúsok Mirtheyovskej vianočnej nádeje. Ale, čo sa stalo potom? Matne sa začína rozpamätávať.. 

Pravá, ľavá, pravá, ľavá. Od samého šťastia už ani nevládala chodiť. Podarilo sa jej to! Konečne vec, za ktorú môže byť na seba hrdá!
 Už bola pred domom. Naklonila pravú hlavu a... cítila sa totálne ako opitá. Tupo zízala na červený rám dverí, rozmýšľala, prečo si ho vlastne nikdy tak dôkladne neobzrela. Prišla bližšie a všimla si  vyrezávanie zrodu života , no nie až tak obyčajného. Nie, toto nemohlo byť, len tak, to "obyčajné" zrodenie života. Toto bolo niečo iné. Bola tam láska. To slovo vyžarovalo z každého kúska toho výtvoru. Izrael sa s ňou už stretla, veľakrát jej Quildor rozprávala rozprávky na dobrú noc, o ľuďoch, ktorí im z lásky dajú dušu. Vraj, keď im mi dáme darčeky, oni nám podarujú to ich najcennejšie, kus seba.  Nikdy to slovo však nechápala. Čo je to láska? To slovo jej stále hralo v hlave, až napokon otvorila dvere, vyšla na poschodie a nakoniec do izby. Prezliekla sa do pyžama, do svojho obľúbeného červeno-bielo bodkovaného pyžama a zaspala tým najsladším spánkom. 

Už to chápe, nie je to veľmi zložité, len bola veľmi unavená. Ten rám ju ale štve, naozaj ho tam nikdy nespozorovala. Niekoho sa na to spýta. 

Ako rozmýšľala a rozmýšľala, nevedela čo má vlastne robiť. Má ísť o výrobne ako obyčajne? Má spriadať ďalšie plány na skazenie Vianoc? Ísť sa hrať s Granthdorom? Nevedela, čo by pôsobilo najnenápadnejšie. 

Postavila sa, odhodlaná niečo robiť. Pentagram na jej spánku len tak zažiaril. Zišla po schodoch, míňala vianočnú výzdobu, i Quildor, ktorá robila v kuchyni lievančeky, popriala jej dobré ráno a chutné raňajky zdvorilo odmietla. Prešla do predsiene, dala si na seba teplý kabát a veľmi huňatý károvaný šál, otvorila dvere, vykročila,  nechala sa unášať víchricou.