Christmas magic.. with elves (SK)

Nájdená

"Kam by mohla ísť. Kam? Ascal je síce malý,  čiže stratiť sa nemohla,  ale tiež sa nemohla dostať do úplne hociktorého domu,  to je nemožné. Vo väčšine tam majú malé elfky ako ona vstup zakázaný, kvôli bezpečnosti,  či čo. " mumlala si v strese. 

"Kde si.. kde si..  nemôžem ťa stratiť.."

Otáčala hlavou z jedného konca Ascalu na druhý,  pozorne premeriavala každý jeden meter štvorcový. Nikde nevidela ani náznak pohybu. Videla len sedem párov snežných stôp, ktoré sa vliekli k chate Santa Clausa, jedny svoje a.. Jasné,  veď je to také ľahké! Jeden malinký pár snežných stôp,  priamo pred ňou.

"Ak nepatrí Maith,  tak potom neviem," povedala s úľavou. Rozhodla sa tie stopy sledovať.
Boli dosť vybočujúce,  ako keby sa Maith nevedela rozhodnúť,  kam má ísť. Ako keby niekoho sledovala. Vtedy jej to trklo.

"Ja som ale sprostá, veď ona išla celú tú dobu za mnou. Vlastne.. ale..  kde je potom teraz? Za mojim chrbtom nie je, " ešte raz sa pre istotu obzrela. Nikto tam nebol. Stopy ale pokračovali. Míňala námestie, prešla okolo výrobne aj chaty,  ktorej by sa teraz najradšej vyhla a zrazu sa ocitla pred dverami zásielkovne.  Pred dverami najstaršej a najkrásnejšej budovy v celom Andrathath.  Odhodila všetky obavy,  určite sa nič zlého nestalo.  Snáď.
Rázne otvorila dvere, vstúpila do sály, ale radšej si zatvorila oči,  nechcela možnú katastrofu vidieť. 

"Vijú,  vijú,  hijó,  cválaj!"
Toto naozaj nečakala.  Maith vo výške štyroch metrov sedela na lietajúcom mladom Voronovi,  ktorý sa vrátil späť do budovy. 

"Rýchlejšie!" zvraštila svoje pery do úsmevu,  toto nečakala. Voron však nemal veľkú prax v lietaní s ľudskou záťažou, Maith sa mu skoro už-už z chrbta zošmykla. 

"Maith, zlatíčko, čo tu robíš? Čo to robíš?! Pod rýchlo dole!" 

Ako si ju Maith všimla, stále sa usmievala. Úsmev jej však zamrzol vo chvíli, keď mala ísť dole. Jej sa taak nechcelo, veď to bola taká zábava! Vždy mala ale počúvať staršiu sestru, musela sa podvoliť. 

"Už idem," povedala smutne. 

 "Stručne mi vysvetli, ako si sa sem dostala. Ty si ma sledovala, však?" 

Maith trošku popohnala malého Vorona k zemi a spolu hladko pristáli. Malými a veľmi šuchtavými krokmi prešla ku Izy, ale netvária sa previnilo, naopak, veľmi šťastne. Veď ona nič zlého vlastne ani nespravila. Začala rozprávať.

"No.. takše. Keď sme znova prišli do izbičky,chcela som spinkať. Tak som sa hrala, že spinkám.  To ale bola zábava, hihihi. Ty si ale stále niečo hľadala, chcela som ti pomôcť, ale práve vtedy keď som sa postavila, si ty odišla z dverí. Nevedela som kam si šla, napadlo ma, že by si ma mohla odhaliť, tak som vnútri ešte čakala a hľadala tú vec, ktorú si hľadala ty. Aj keď neviem akú! Chcela som ti pomôcť. Potom ma to už prestalo baviť, tak som sa začala hrať. O chvíľu na to som počula nejaké kroky,  otvorila som dvere a videla som, že ideš po schodoch dole. Išla som za tebou! Nebolo to ale ľahké, musela som sa prešmyknúť okolo Quilly, našťastie išla na záchod. Bola som ako taký tieňový nindža (napodobnila nindžu)! Potom som ťa sledovala do zásielkovne, ale ty si stále divno menila smer. Keď si vošla do dverí, moja špionáž skončila, nevedela som, ako by som sa tam dostala nepozorovane. Vrátila som sa zadným vchodom domov. Tam som znova čakala a bolo mi dlhooo. Ale potom som počula znova buchnutie dverí, zasa si prišla, to bolo úplne supko. Potom prišli tie tety a ujovia a potom som videla, že mi robíš raňajky, ale ja som sa ti chcela schovať! Schovala som sa na koniec chodby, ty si išla s táckou do izby, ja som zbehla dole schody, zobrala som si pár lievancov, obliekla som sa a chcela som sa  pozrieť čo si v tej budove robila. Vedela som, že ma budeš hľadať. Našla som ho tu! Spolu sme lietali! "

Izrael si uvedomila, až teraz, že je vlastne celý čas na mieste činu. Ak sa odtiaľto čo najrýchlejšie nedostanú, budú mať veľký prúser.

"Aaa.. ešte niečo.." 

"Dobre, dobre, to mi povieš potom, musíme ísť domov,"

Zobrala ju za ruku, ponáhľala sa k východu. Otvorila ťažké dvere a ani nevedela ako, zabočila za roh. Nes-mú-ich-vi-dieť. Najnenápadnejšie ako vedela, miernym poklusom a s maličkou Maith v pätách, dostala sa Izrael pred dvere svojho domu. Nakoniec to nebolo také ťažké, ako si myslela. Otvorila dvere, nikde nikto. Asi už všetci išli do práce, pomyslela si. 

Na druhý deň sa nič nedialo. Voroni z oblohy zmizli, ale nikto nikoho neobviňoval. Nikto nový sa o tomto čine nedozvedel, všetci žili v nevedomosti. Izrael stále chodila pracovať do výrobne, tentokrát už ale aj s Maith, nechcela aby jej tajomstvo niekomu vyzradila. Dni ubiehali, až nastal deň pred štedrým dňom. Deň, keď je najväčší zhon.