I.

759 49 17
                                    


''Dážď,'' povedal Tyler.

Josh pomaly prikývol.


''Je taký..'' Tyler prestal rozprávať, hladal správne slovo.

''Ostrý,'' povedal Josh.

''Presne,'' prikyvoval Tyler.

''Úplne ako by bol..'' Josh sa zamračí, ''do červena?''

''Prevažne'' povedal Tyler, '' s nádychom do oranžova''

''Oranžová..'' Josh ukázal prstom na Tylera, ''Presne. Na tú farbu vždy zabúdam..''

''Však veľa vecí je oranžovej farby..'' Povedal zamračený Tyler.

''Nie tam, s kadiaľ pochádzam,'' Povedal Josh temne. ''Všetko tam je modro-čierne.''

Tylera striaslo, ''To si ani nedokážem predstaviť.''

''Nerob to,'' povedal Josh pevne, ''Ani to neskúšaj.''

Tyler sa trochu zatriasol, ''Ver mi, ani nechcem.''

Josh prikývol, ''Fajn.'' sadol si rovno a náhle naklonil hlavu.

''Ide moja mama?'' spýtal sa Tyler. Josh prikývol a postavill sa.

''Vybavíš to rýchlo však?'' pýtal sa Josh popritom ako za sebou zatváral dvere o šatníka.

''Jasné.'' odpovedal Tyler teraz už prázdej izbe.

Pretým ako mama nakukla do izby bolo počuť jemné zaklopanie.

''Čo robíš Tyler?'' spýtala sa mama ktorá sa obzerala po miestnosti.

''Rozprávam sa s Joshom.'' povedal jej. Okamžite ľutuje že jej to povedal.

''Tyler,'' vzdychla jeho mama, ''Josh neexistuje, pamätáš? Už sme to preberali.''

''Viem mami,'' prikývol Tyler, ''prepáč''


''Tyler ja..'' jeho mama prestala rozprávať, vyzerala neisto, '' Neospravedlňuj sa, Josh len proste neexistuje''

''Okey.'' Povedal jej, a čakal kým neodíde aby sa Josh mohol vrátiť.


Pozrela sa na neho, vočiach mala niečo žlto-modro-červené. Tyler zabudol ako to ľudia nazývajú. Josh by to vedel.


''Nezabudni, zajtra máš stretnutie.'' povedala jeho mama, '' S doktorom Paulsonom.''


Doktor Paulson mal veľa fixiek, šachovníc a šuflíky plné cukríkov ktoré ste si mohli hocikedy zobrať. Tyler to síce nikomu nepovedal, ale párkrát sa mu stalo že chutili ako kov, mydlo a tie purpurové chutili ako keby boli máčané vo vosku.


''Okey.'' prikývol Tyler.


Jeho mama si zahryzla do pery, ''Dobre Tyler,'' povedala, ''nezabudni sa prísť najesť.''


''Okey,'' zopakoval, ona odišla a zavrela za sebou dvere.


Josh po jej odchode okamžite otvoril dvere.

''Doktor Paulson.'' Povedal Josh znechuteným tónom.


''Prečo ho nemáš rád?'' spýtal sa Tyler a pozeral na neho ako si sadá na jeho poličku s knihami.

''Znie tak..'' Josh si zahryzol do pery, hladal správne slová, ''Povedal by som fialovo-zelený ale niečo mi tam chýba.''


''Ružová,'' doplnil ho hneď Tyler.


''Dobre, dobre..'' povedal Josh a spravil grimasu. ''Nepáči sa mi že tam chodíš.''


''Bol by si radšej kebyže idem ku doktorovi Craigovi?'' ponúkol mu Tyler.


Josh sediac na poličke sa neisto odvrátil najviac ako mohol.


''NIE!'' zvolal Josh, '' Nie, nikdy..''


''Žartoval som.'' povedal Tyler a doplazil sa naspäť do svojej postele.


''Blbý vtip.'' zamrmlal Josh, ''O tomto nežartuj, fajn? ''


''Fajn,'' povedal Tyler a spomenul si na rozhovor s mamou. Jemný zvuk roztierania masla na hrianku a fialovo-červený súhlas.


''Nie, myslím to vážne.'' Josh zoskkočil s poličky aby mohol chytiť Tylerovu ruku, ''Bolo to.. zlé''


''To bolo,'' pripustil Tyler a Josh si pritlačil svoje pery na jeho ruku.


''Prosím nežartuj o tom...'' zamrmlal Josh.


A Tyler bol tak očarený tým ako Josh na jeho ruke ústami tvorí jeho meno že musel súhlasiť.




















FØREST - twenty øne piløts fanfiction SLOVAKWhere stories live. Discover now