FØREST - twenty øne piløts fanfiction SLOVAK

XIII.

Tyler počuje bezúhonné bzučanie keď sa blíži ku domčeku na strome. Obozretne šplhá po rebríku a vstupuje do domčeka. Josh tam sedí, zapalujúc a zhasínajúc zapalovač, ako keby bol v tranze. "Hej," povie Tyler, Josh v prekvapení skoro pustí zapaľovač. "Čau," povie, pchajúc si do vrecka zapalovač. "Poď ďalej." Tyler váhavo vojde dnu. „Počuj, chcel by som sa osprav-" Je zastavený keď sa Josh nahrnie naproti nemu, tlačiac svoje Cmol pery najeho. Bozk je dlhší ako naposledy, a tento krát do toho obaja prispievajú. Joshove ústa sú teplé a sladké, a Tyler cíti svoje srdce šialene búchať. Joshove nežné, oblohovo-modré ruky sa zdvihnutú. Jedna uchopí zadnú časť Tylerovho krku a druhá uchopí jeho čelusť. Tyler váhavo zdvihne ruky a uchopí Joshove ramená. Nakoniec sa odtiahnú, Tyler pomaly otvára svoje oči aby videl Joshove, stále zatvorené, vyzerajúc naprosto prepojené. Na moment si sadnú aby chytili dych. "Prečo si utiekol?" pýta sa Josh, prelamujúc ticho. "Prečo si ma nepobozkal naspäť?" odpovedá Tyler. Ďalší moment ticha. "Páčiš sa mi," povie Josh odrazu. Jeho hlas znie trochu inak. Ako padajúci dážď. "Veľmi sa mi páčiš." "Tiež sa mi veľmi páčiš," povie Tyler, a Josh sa na ňho pozrie, jeho tigrie zuby je vidieť cez jeho Cmol pery. "Super," zašepká, a znova ho pobozká. "Oh," Tyler vzdychá v Joshových ústach, "Josh." "Vpohode?" Josh mrmle, ako skrúca svoje prsty. Tyler vzdychá. "Je to ako- ako-" Tyler hodí hlavu dozadu, udierajúc drevenú podlahu domčeka. "Ja cítim- ahh-" Josh prehltne ston, tlačiac perfektné Cmol prey na jeho. Tyler znovu vzychá, zdvýchjúc svoje boky. "Tyler," hovorí Josh, teplo a nízkov jeho hrdle, med a tváčí spev a temnota, sladký pomaranč. Tylero plní vzduch zvdychami a stonaniami ako Josh jemne hýbe svojmi prstami v jeho vnútri. Niečo cíti, ako kov ale nie úplne, a je veľmi veľmi zúfalý kvôli niečomu, ale nevie kvôli čomu. "Prosím," Tyler šepká, nie je si ani istý prečo sa prosí. Joshove prsty sa stačili smerom nahor, a tá ne-kovová chuť sa stala niečim ohromujúcim čo ho mierne poľakalo. "Hej," hovorí Josh, prestávajúc. Chytí sa Tylerového líca so svojími jemnými, oblohovo-modrými rukami. "Si vpohode?" "Hej," hovorí Tyler neisto. "Hej som vpohode." Josh ho nežne pobozká na čelo. "Povedz mi ak to bude príliš, dobre?" "Dobre," mrmle Tyler. Tlačí sa naproti Joshovim prstom, a Josh sa usmieva, jeho Cmol pery. "Poď," Tyler hovorí, krk má nečakane suchý. "Kľudne môžeš- ahh." Josh ide naspäť a pomaly hýbe prstami. Tyler si nie je úplne istý tým, čo robí, ale je to dobré. V žilách cíti niečo iné, teplo a zúfalstvo a červeno-čierny hodváb. Vzdychá, stláčajúc Joshove prsty. "Je to tak dobré," Tyler zavrčí. "Je to,.. ako- ahh, nie kov ale takmer... ako hodváb ahh- a.. ah-" "Ššš," povie Josh mäkko. "Ja viem." Josh pomaly vytiahne prsty von. Tyler sa pri tom zamračil. "Čo?" začína sa pýtať ale Josh nečakane posúva Tylerove boky a tlačí voči nemu niečo teplé a ťažké. "Ohh." "Vpohode?" mrmle Josh, pozerajúc sa zhorana na ňho s jeho divokými, moka očami. "Áno," povie Tyler, absolútne isto. "Áno." Josh jemne tlačí dovnútra, nižšie, Cmol pery zastrčené pod tigrími zubami. Tylerove oči sa otáčahú dozadu ako sa pomaly vypĺňa. Horí to, ale je to ako smotana do kávy, ako Robinské perie, je to vpohode. "Okej?" šepká Josh "Hej," potvrdzuje Tyler, zatvárajúc oči. Ne-kov v jeho ústach znovu prichádza, a vzdychá keď Josh posúva svoje boky. "Oh! Oh, ahh..." Josh ho znovu pobozkal, a Tyler ho pobozkal naspäť najviac ako sa mu dalo. "Tak, tak...ahh" Josh stoná v Tylerovych ústach. "Si tak, oh, ohh... " Tyler ho pobozkal, prehĺtajúc jeho stony. Josh začína hýbať bokmy v pomalých pohyboch, a Tyler zistí, že pohybuje vlastnými bokmi a zladil sa s jeho pohybmi. Josh udiera niečo vovnútri Tylera zakaždým, a Tyler si nemôže pomôcť ale kňučí v nízkom, stálom zvuku. "Povedz mi, " Josh zavrčí, "povedz mi ak to bude moc." "Je to..." Tyler mrmle. "Pokračuj." Josh sa jemne zasmeje, poľakane, ale pokračuje. Tyler češe Joshove jemné, modré vlasy svojmi rukami, s jemným ťhaním. Josh stoná, jeho prsty sa zabárajú do Tylerových ramien, a Tyler omotá svoje nohy okolo Joshovho pásu. Jeho boky sa trochu posúvajú nahor, a kňučí keď Josh začne udierať to miesto v jeho vnútri ešte silnejšie. "Poď," zavrčí Josh do Tylerovho ucha. "Môžem..?" Tyler ani nevie na čo sa Josh pýta, ale tlačí svoje boky ešte bližeiš ku Joshovím, stláčajúc, a Tyler v stone zhíkne, Joshove pohyby sa zasekávajú a upokoja sa. "....si vpohode?" pýta sa Tyler. Josh zťažka dýcha a ako sa dosáva dolu a omotáva svoju ruku okolo Tylerovho- whoa. "Je mi skvelo," povie a začne pohybovať rukou. "Hh," je Tylerova odpoveď. Zdvíha sa obtáča ruky okolo Joshovho chrbátu, zúfalo sa zachytávajúc. Tá ne-kovová chuť je intenzívnejšia než predtým, a zabára svoje zuby do Joshovej kľučnej kosti so zastonaním. "Oh bože," vzdychá. "Oh bože." Tyler v žilách cíti hodváb, cíti ten ne-kov v jeho ústach, a začína počuť nízke bzučanie, perfektné G zvýšené o poltón. Vzdychá, vysoko v hrdle, a Joshove ústa sú na jeho čelusti až dole na krku. "Poď," mrmle Josh. "Takmer tam." Tyler ani nevie o čom Josh hovorí, ako blízko je od bytia „tam", ale v hlave to má zmiešané a je tým príliš pohltený aby sa ho pýtal. Josh krúti rukou, a tre palec o vrchol, a tá ne-kovová chuť v Tylerovych ústach je zrazu veľa, priveľa a začne ťažko vzlykať do Joshovej kože. "Je to vpohode," povie Josh. "Len to nechaj ísť. Nechaj ísť. " Tyler to necháva tak. Tyler padá, klesá, a cíti že sa trasie. Tá ne-kovová chuť sa rozplýca ako ston vyššie než si kedy myslel že dokáže. Rozovre svoje ruky, jedna udrela drevenú stenu, a cíti všetky svoje zaťaté svaly ako sa uvoľnujú. To G zvýšené o poltón je stále hlasnejšie, až kým nekričí, stonajúc a kňučajúc, Josh nežne mrmle oblačne-sladké slová až kým sa Tyler neutíši.