FØREST - twenty øne piløts fanfiction SLOVAK

XVIII. - posledná časť

  Tyler sa zobudí vo svojej izbe, jeho mama spí sa stoličke vedľa jeho postele a drží jeho ruku v trochu bolestivom uchopení.Pozrie sa z okna, na klesajúce slnko, a zažmúri oči."Pamätaj si ma," zašepká.Jeho mama sa prebúdza, jej oči sú široko dokorán."Hej, zlatko," mrmle."Ahoj," povie a stále sa pozerá z okna."Ako sa cítiš?" pýta sa ho mama."Unavene," povie. "Mohol bysom, uh, dostať trochu vodu?""Samozrejme," povie mama. "Hneď som späť. Nehýb sa dobre?""Dobre," povie, stále sa pozerajúc na slnko."Hej. Pozri sa na mňa."Tyler sa neochotne pozrie sa na jeho mamu."Nikam nechoď.""Dobre," zopakuje, a mama objíme pred tým než odíde.Hneď ako zavrie dvere, Tyler otvára okno a šplhá sa von ako to vždy robieval Josh. Beží do lesa, koža mu je pre telo odzrazu pritesná. Špinavý. Špinavý špinavý špinavý. Ten typ špiny, ktorý Tyler cíti vo svojej duši, to jedno miesto ktoré nemôže vyčistiť mydlom.Jeho chodidlá sú mokré od modro-čiernej vody , pozrie sa nahor len aby zistil, že teraz sa všetko stáva modro-čiernym. Chce kričať pre Josha, chce mu povedať že mu to teraz došlo, že rozumie, ale Josh je preč, a už sa nikdy nevráti a Tyler má pocit že jeho pľúca zachvíľu vybuchnú."Prepáč mi!" kričí. "Došlo mi to! Sľubujem!"Ale všetko sa stáva modrejším a čiernejšim, a Tyler cíti chlad v jeho kostiach. Presakuje cez jeho oči, zavrie ich tak silno ako dokáže ale stále oniká von. Chveje sa, trasie sa, a je tak, tak špinavý.Tyler si pomaly uvedomuje že prosí Josha aby sa vrátil, vrátil sa späť k nemu, ale Josh sa nikdy nevráti pretože nie je skutočný, ale Tyler je šialený pojdebaný idiot so svojou šialenou jebnutou myslou a je tak veľmi veľmi špinavý, je veľmi špinavý, a už nikdy nebude milovaný."Prosím!" kričí, kruto a hrdelne, ako keby mu tie slová trhali hrdlo. "Oh, prosím!"Slová sa ozývajú v lese, odrážajú sa zo stromu na strom, a Tyler cíti ako sa tie slová do ňho ponárajú, obaľujú kosti, nútia ich chvieť sa. "prosímprosímprosím." "Kde si?!" kričí. "Potrebujem ťa! Skurvene ťa potrebujem prosím!"Ruky má na hlave, ťahajúc vlasy, a driapajúc kožu. Jeho nehty trhajú mäkkú kožu na jeho lícach, zodierajúc, a má pocit že tá bolesť je najskutočnejšia vec akú kedy cítil. Zúfalo sa škriabe na tváry, krku a rukách. Bolí to, skurvene to bolí, a vzlyká ale smeje pretože, nie je to tá najlepšia vec vôbec?"Som skutočný!" Kričí Tyler. Vyčítavo sa pozerá na oblohu. "Som jeblo skutočný! Prečo nie si aj ty?!" Odpodne na studenú, studenú zem. "Prečo nie si skutočný?" kričí. "Prečo-nie-si-skutočný?!" dožaduje sa, búchajúc hlavou o zem s každým slovom.Tyler si naraz potichy uvedomuje že natiahnutý leží pred domčekom na strome. Ich domčekom na strome. Zatvára oči a necháva všetky spomienky aby sa mu prehnali ped očami. Bozkávanie, dotýkanie, šepkanie uspávanok, nič z toho nebolo skutočné.Nikdy nebolo.V udusenom plači agónie sa Tyler tlačí aby vstal. Pomaly lezie do domčeku na strome.Je tmavý, tichý. Vzduch je ťažký a Tyler nehovorí. Sadá si a pozerá ako sa slzy kvapkajú na V-Y-S-T-R-A-Š-E-N-Ý, ktoré je vyrité v drevenej podlahe.Joshov zapalovač leží kúsok od Tylerovej topánky, pomaly ho zdvíha, zapaluje. Plameň svieti v temnote, a Tyler sa pozerá na seba ako plameň pomaly tlačí na stenu.Drží ho tam, sledujúc ako drevo tmavne ako sa zhuhoľnuje. Na chvílu sa nič iné nedialo, ale Tyler naraz vidí ako drevo chytilo oheň. Zahasí plameň zapaalovača a pozerá sa, prikovaný, ako sa plamene zväčšovali a zväčšovali, lezúc až po strop.Tyler leží na chrbáte a pozerá sa ako oheň pomaly pohĺca strechu. Domček sa začína vypĺňať dymom.Niečo v jeho vnútri ho ťahá, nalieha že musí okamžite odísť, odísť kým sa zadusí alebo zhorí. Ignoruje to. Už sa viac nestará.Tyler zaspí a všetko okolo neho horí.Už sa viac nestará."Akosa cítiš?"V-Y-S-T-R-A-Š-E-N-ÝPohreb je malý, tichá ceremónia.Matka plače, a otec je zmyselne ticho, a súrodenci opatrne truchlia nad bratom, ktorého nikdy v skotočnosti nepoznali.Doktor je tu tiež, šúcha si neopálenú líniu od prsteňu ktorú má na prste, vzdychujúc a vydychujúc.Kňaz ktorý vedie ceremóniu sa pýta, či chce niekto povedať zopár slov.A chlapec so svetlo modrými vlasmi a moka očami (a Cmol perami a oblohovo modrými rukami a tigrími zubami) vstal.