Underrated (HP slovak fanfiction)

Rozhovor s riaditeľkou

Po mojom "skorom" zotavení sa na Rokforte neudialo nič výnimočné. Na chodbách som videla, ako si všetci šuškajú o útoku vlkolaka v našej škole. Bola som prekvapená, koľko detí nevedelo, že Teddy je tvaromenič, pretože to na ňom bolo aj celkom poznať – husté obočie, špicatejšie uši a podobne. Častokrát ma niektorí študenti zastavili a spýtali sa ma podrobnejšie informácie z tej noci, ale len som ich odbila a bola ticho. Ani otec nemal pokoj. Teddyho mal vždy rád, dôveroval mu. No viete ako to je. Pokiaľ niekto niekomu napadne dieťa, hneď u neho klesne.

V piatok po hodine herbológie som išla za riaditeľkou. Vošla som do jej čistej kancelárie a tam sa začala celá debata.

,,Pani profesorka, nedalo by sa niečo spraviť, aby sa Teddy vrátil? Veď on predsa..." nevedela som, ako je vysvetliť, že Teddy je neškodný. Profesorka McGonagallová nadvihla obočie.

,,Teddy je neškodný!" vyhŕklo zo mňa.

,,Máte úplnú pravdu, slečna Longbottomová," povedala ironicky. ,,Ak pre vás slovo ,neškodnosť' znamená napadnutie, tak áno, je neškodný."

,,Ale on si vždy bral lektvary, naozaj neviem, čo sa vtedy stalo."

,,Ja ho mám rada, to iste vieš. Ale boli sme dohodnutí, že jednoducho bude brávať lektvary. Dal mi sľub. A porušil ho. Takému človeku jednoducho je už ťažké dôverovať."

,,Určite to nebolo naschvál, pani profesorka," bránila som ho.

,,V to verím aj ale..."

,,Tak prečo potom nič nerobíte?!" Vybuchla som. Až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi na Teddym záleží. McGonagallová s vzdychla a postavila sa. Začala som sa báť.

,,Lebo taký je zákon, slečna Longbottomová!" zvýšila hlas. Takúto nahnevanú som ju doposiaľ nikdy nevidela. Potom sa náhle ukludnila.

,,Pokiaľ sa niečo akéto stane, musí ísť na istú dobu do nápravného ústavu."

,,Na koľko tam išiel Teddy?" vyzvedala som. McGonagallová sa zhlboka nadýchla.

,,Nadva mesiace, pokiaľ sa všetko zlepší."

Cítila som, akoby som mala kameň v žalúdku. O mesiac sme už mali hrať zápas proti Chrabromilu. Teddy bol strážca a lepšieho sme nevedeli nájsť. Bol naozaj talent.

,,A viem, že hráte onedlho zápas proti Chrabromilu, no nič sa nedá robiť." Akoby mi čítala myšlienky.

,,Prepáčte mi to. Len ho mám veľmi rada a záleží mi na ňom," povedala som je. Usmiala sa. ,,To vidím."

Postavila som sa, pozdravila sa jej a odišla. Obedovala som s Marry, ktorá sa ma neustále pýtala, ako mi, či ma niečo nebolí a podobne. Porozprávala som jej o afére u riaditeľky.

Ubehol týždeň a zar na raňajkách za mnou dobehol jeden malý prvák. Bol riadne zadychčaný.

,,Cam...Camill...Camilla," lapal po dychu. ,,Hlavne sa vydýchaj," odporučila som mu. Po minute vytiahol z vrecka obálku a podal mi ju. Bol to nejaký dopis.

,,To ti posiela tvoj otec, teda professor Longobttom, ktorému to poslal niekto z nápravného."

Teddy. Teddy nám asi napísal dopis. Poďakovala som, chlapec odišiel a s Marry sme obálku rozbalili. Obe sme si mysleli, že to bude ospravedlnenie, no bolo to niečo ešte menej očakavánejšie. S otvorenými očami sme na to asi dve minúty hľadeli. Nebolo tam toho veľa napísaného, ale to, čo napísal, úplne postačilo. Opakujem, neverili sme svojim očiam.

xxx

Nazdar,

Túto kapitolu ma neskutočne bavilo písať. Ako som spomenula v minulej, že ešte absolútne neviem, ako sa to skončí, tak teraz mám už presnú predstavu. A naozaj sa teším. Teraz cez prázdniny budem mať viac voľnejšieho času na písanie, takže dúfam a verím, že budem znova aktívnejšia.

Inak zaujíma ma, čo si myslíte, že bolo v liste napísane. Bola by som veľmi rada, ak by ste mi to napísali do komentárov.

Inak ďakujem za krásnych 500+ prečítaní! Ste skvelí:)

Ďakujem za každý read, vote či komentár

Majte pekný deň

Veľryba