realitný maklér// stylinson

schôdzka 1.

Ahojte! Prichádzam sem s novou poviedkou. Nič som zatiaľ také nečítala, tak snáď vás to bude baviť. To je zatiaľ všetko! Majte sa.

-MoniCa

Louis Tomlinson nebol nikdy ten typický chlap.

Keď si v sedemnástich dal prefarbiť hlavu na cukríkovo ružovú okolie to prekvapilo. Keď si v osemnástich začal lakovať nechty, vždycky to musel byť tmavý odtieň, okolie sa nad tým pozastavilo. A keď v devätnástich priznal, že je gay, okolie to už neriešilo. Proste v ich očiach to bol drzý chlap s ružovými vlasmi so vždy nalakovanými nechtami, zvyčajne na tmavo zelenú, ktorý mal rád penisy.

A presne ten chlap sa rozhodol pre zásadnú zmenu, a tým bolo sťahovanie. Do krásneho bytu niekde na nižších poschodiach s dokonalým výhľadom na mesto v ktorom býval, s priestornou obývacou miestnosťou a veľkou spálňou. Lenže kto by mu pomohol zohnať práve takýto byt, ktorý by nebol zbytočne predražený?

„Louis, zožeň si realitného makléra. Budeš mať istotu, že ťa predajcovia neoklamú a nemusíš nad každou ponukou sedieť hodiny. On, realitný maklér, ti pomôže a vyberie ten najlepší byt za rozumnú cenu," a práve vtedy keď sedeli v útulnej kuchyni svojho kamaráta Liama si Louis pomyslel, že má pravdu a naozaj realitného makléra bude potrebovať.

„To znie síce pekne a rozumne, Liam, ale kde nejakého dobrého makléra zoženiem? Väčšine aj tak ide len o to, aby na tom získali oni," Louis si zahrabol do vlasov cukríkovo ružovej farby a povzdychol si. Prečo je sťahovanie a voľba nového bytu tak ťažká?

Liam s povzdychom podobným aký vydal Louis vstal a šiel do obývačky. Vyzeral akoby niečo hľadal. A naozaj! O pár minút nato bol späť a v rukách držal noviny, na perách mal úsmev.

„Pozri sa na toto! Nevravím, že je najlepší ale referencie má vysoké a dokonca, keď vyberal dom môjmu kamošovi bol s ním veľmi ale naozaj veľmi spokojný," Liam sa zasmial akoby si na niečo spomenul ale to už Louis Tomlinson neriešil.

Očami totiž čítal písmenka v texte a v hlave sa mu hlavne ukotvilo meno. Harry Styles. Možno on bude ten, ktorý Louisovi nájde pekný byť podľa jeho požiadaviek za primeranú cenu.

„Zavolám mu, Liam, ale až zajtra. Aj tak pochybujem, že o pol jednej ráno by bol hore," jemne sa zasmial muž s ružovými vlasmi a natiahol sa za pohárom čistej vody.

„Ako chceš, a keby náhodou by ti padol, prosím, nebuď ten typický Louis Tomlinson akého poznám, inak si ten byt naozaj budeš hľadať sám," zasmial sa Louisov kamarát.

„Pchee," to bolo konečné vyjadrenie.

Avšak Liam mal pravdu. Louis bol trochu netypický. Ale nie výberom farby, ktorú mal na vlasoch, ani tým, že si lakoval nechty. Bol netypický pre svoju povahu. Na prvý pohľad očarujúci muž ale s hrozne komplikovanými náladami. Drzý, hádavičný,( neviem ani či je také slovo) arogantný, samoľúby. Nečudo, že všetky jeho vzťahy stroskotali po prvom, druhom rande.

„Zajtra, vlastne dne sa ti ozvem ako to dopadlo s tým maklérom, maj sa," lúčili sa dvaja kamaráti na prahu domu.

„Drž sa, Louis," Liam ho posledný krát objal a zatvoril dvere do svojho bytu s myšlienkou, že Louis to bude mať teraz ťažké. Predsa len sťahovane dá človeku zabrať.

&&&

V 8:36 v kancelárii na opačnej strane mesta kde Louis žil sa v luxusnej kancelárii rozozvučal mobil.

Harry Styles, muž akoby vystrihnutý z módneho časopisu, bez zdvihnutia zraku od nejakých papierov zdvihol mobil a priložil si ho k uchu.

„Harry Styles, realitný maklér k vašim službám," hovoril automaticky ako robot. Nie, žeby ho práca nebavila. To nie, miloval ju ale boli dni kedy by len rád sedel vo svojej obývačke a pozeral televíziu. Takým dňom bol aj dnešok.

„Hmm, dobrý. Som Louis Tomlinson a potrebujem zohnať nejaký pekný byt v meste. Dokážete to?" Muž s ružovou hlavou nikdy nechodil okolo horúcej kaše a povedzme si narovinu, slušnosti tiež veľa nepobral.

Realitnému maklérovi sa nadvihlo obočie v prekvapení, keď začul práve tieto slová. Zvyčajne boli jeho klienti slušne vychovaní a poznali ako sa správať. Ale tento človek asi nie. A dokonca zapochyboval o jeho schopnostiach.

Harrymu zahorelo v očiach. Práve tento kučeravý maklér bol eso v jeho práci a nezniesol keď niekto pochyboval o ňom. A aj keď práve teraz porušil snáď jeho najzakladanejšie pravidlo, a to najprv schôdzka s jeho budúcim klientom a prebratie celého predaja alebo kúpy domu, prikývol.

„Zvládnem čokoľvek," sykol do telefónu nahnevane.

„Hmm, okej takže keďže sa v týchto veciach nevyznám chcel by som sa s tebou stretnúť a rozobrať celú túto vec, kedy?" Harry rozhorčene zakvílil. Tak tento muž má pochybnosti o jeho práci, prešiel do tykania, aj keď slušnosťou je vykanie a má dokonca toľko arogantnosti, aby si sám určoval čo sa bude odohrávať?

„Myslím, že zajtrajšok by vyhovoval, pán Tomlinson. O šiestej v mojej kancelárii?" Kučeravý muž sa veľmi ale naozaj veľmi snažil, aby ho rovno neposlal dočerta ale vedel, že to už urobiť nemôže. On pochyboval?! Pochyboval o jeho schopnostiach, o jeho práci! Áno, aj Harry Styles bol až veľmi samoľúby.

„To radšej nie. Čo tak pub u Mačky? Je to tam pekné," Louis Tomlinson by naozaj nemal vybavovať takéto veci.

„Samozrejme, tak o šiestej," s tým náš realitný maklér skončil hovor inak by neručil zato čo by tomu chlapovi cez telefón povedal.

A kde, dočerta, je pub u Mačky?