realitný maklér// stylinson

nekonvenčnosť správania 5.

„Tak, a toto je posledný byt," realitný maklér zdvihol pohľad k obrovskej budove pred nimi a modlil sa, aby už bol koniec. Ak si niekedy myslel, že jeho zákazník je náročný na výber bytu, tak to bolo nič oproti tomu aký bol muž s ružovou hlavou.

Curkríková hlava si totižto vždy našla niečo, čo sa jej nepáčilo. Harry by chápal, ak by to bolo niečo relevantné ako tmavá spálňa bez okien alebo malá kuchyňa, ale nie. Louisovi sa v jednom byte nepáčili tapety, ktoré boli v obývačke, v druhom sa mu nepáčili štyri okná v spálni (vraj je to divné), v ďalšom to bola sprcha s vaňou v kúpeľni (kde by ich asi tak chcel!) a podobne. Harry už bol naozaj zúfalý. Chápal, že výber dokonalého domu je zdĺhavý proces ale toto, toto bolo naozaj hrozné.

„Tak poďme, aj keď ani teraz nemám pocit, že to bude byt podľa mojich predstáv," modroočka už naozaj unavovalo chodenie po celom meste s rozšukaným zadkom. Bol unavený, smädný a znudený. Ani jeden z bytov nespĺňal jeho požiadavky. On chcel niečo ako pravú lásku. Proste, že keď sa otvoria dvere bytu, okamžite sa do neho zamiluje. Ale asi niečo také nájsť je rovnako nereálne ako nájsť prvú lásku v inej osobe.

Nakoniec si, ako jeden tak aj druhý ticho povzdychli a vstúpili do budovy, ktorá skrývala poslednú ponuku.

&&&

„Nie je to to, čo som očakával," zamrmlal hneď potom ako im iný agent ukázal byt a odišiel, s tým, že nechal Harrymu kľúče od bytu. Poznali sa (boli predsa len z jednej brandže) a on mu veril, že mu kľúče donesie potom naspäť.

„Prepáčte pán Tomlinson, ale čo je zlé na tomto byte?" spýtal sa Harry s mierne nahnevaným hlasom. Tento byt nemal ani tapety ani štyri okná v spálni a dokonca nemal ani vaňu.

„Ja neviem. Proste to nie je ono. Netvrdím, ten byt je pekný ale nie je to láska na prvý pohľad," zasmial sa Louis, keď si všimol nechápavého pohľadu jeho realitného agenta.

„Chápem, láska na prvý pohľad. To tu mám doniesť nejakého chlapa či čo?" Harry by sa nikdy s nikým takto nerozprával ale už naozaj vrel. Všetky byty, ktoré dnes boli pozrieť by si on hneď kúpil a poprípade prerobil malé rekonštrukcie ale inak tie byty nemali chybu!

„Nemám námietky ale určite nie do tohto bytu. Tento byt by nezvládol moje chúťky, teda keď vieš o čom rozprávam," žmurkol Louis. Ani nebol nijako nahnevaný na Harryho, práveže teraz už si len z neho a jeho nahnevaného postoja robil srandu. Bol samozrejme smutný, že ani jeden byt nebol TEN byt, no nevešal hlavu. Ale podpichovanie toho suchára mu to plne vynahradzovalo. Dokonca si ani neodpustil ďalšiu nemiestnu narážku, keď zistil, že Harry má očividne nejaký problém s tým ako Louis vyzeral (cucfleky) a ako chodil.

„Áno, a aké chúťky teraz máte na mysli? Len viete, aby som vedel čo mám hľadať a potom sa vám to aj tak nebude páčiť," zahundral Harry nahnevane. Už mu bolo naozaj jedno ako s tým mužom rozpráva. Očividne si on nepotrpel na slušné správanie a nikto sa Harrymu nemôže diviť, že bol mierne povedané nahnevaný, pretože on naozaj splnil všetky požiadavky toho čo modroočko chcelo.

Louis mierne nadvihol obočie, hneď pochopiac jeho narážky a zasmial sa. Tak podpichovanie môže pokračovať!

„ No vieš mám rád vysokých chlapov, ktorí vedia na čo sa používa penis. Ďalej, čo sa týka výzoru preferujem kučeravých hnedovlasých chlapov so zelenými očami. Ak to všetko bude splňovať, bude mi jedno, že je suchár. Ó, áno! A ešte musí vedieť rovnaký pohŕdajúci pohľad aký si ho previedol ty, na začiatku nášho stretnutia. Nejako ma to vzrušuje," zatiaľ čo rozprával, pomaly sa premiestňoval ku kuchynskej linky, kde na koniec jeho monológu vyskočil a sadol si, pričom sa mu vyhrnulo tričko a ukázalo aj zvyšné cucfleky.

Panebože! Tak toto už naozaj prekročilo hranice. To s kým bol včera? A počkať čo? Aký kučeravec?!

V Harryho hlave sa zasekli asi všetky kolieska, ktoré tam mal. Civel na toho drzého chlapa skoro minútu s otvorenými ústami a čistým v šokom v jeho zelených očiach. Až potom, čo počul úplný výbuch smiechu mu došlo, že cukríková hlava len žartovala.

Radšej sklopil pohľad k svojim nalešteným poltopánkam a zavrel oči, aby cez nich neprenikla žiadna slza. Totižto, Harry aj keď bol úspešný a dobre zabezpečený chlap, bol veľmi citlivý na svoj vzhľad, ktorý sa mu nikdy nepáčil. Jeho sebavedomie nikdy nebolo vysoké, no po tom ako si z neho vystrelila cukríková hlava kleslo ešte nižšie. Radšej rýchlo zatrepal hlavou, donútil svoje oči aby nič nepreukázali a zdvihol hlavu s priamym pohľadom rovno do očí toho druhého chlapa.

A Louis vedel, že niečo pokašlal. Chladné oči zeleno okého muža mu to jasne dávali najavo, a on sa mierne zapýril nad pocitom hanby, ktorú práve prežíval. Asi som ho urazil.

„Dobre, takže keď nechcete ani tento byt tak myslím, že na dnešok je to všetko. Prosím vás, aby ste opustili tento byt, aby som ho mohol zamknúť a odniesť kľúče. Popozerám sa ešte po nejakých ponukách, a keď niečo nájdem, tak vám dám vedieť. Zatiaľ dovidenia, pán Tomlinson," tvrdý pohľad a mechanický hlas robota prinútilo Louisove telo, aby zoskočilo z linky a prešlo ku vchodovým dverám.

Zatiaľ čo schádzal dole po schodoch, pocítil smútok nad tým, ako sa na konci k nemu Harry správal. Už to vyzeralo, že realitný maklér nie je len suchár s prísne konvenčnými pravidlami, a keď sa tak veľmi nekontroluje, vie byť aj zábavný, no niečo sa pokašľalo a on nevedel čo. Louisova hlava šrotovala ako divá, aby prišiel na príčinu zmeny v Harryho správaní. Silne pochyboval, že by ho urazili jeho poznámky. Predsa len, Harry bol naozaj kus krásneho chlapa, ktorý určite nemá núdzu o ponuky na rande, a je jasné, že tak pekný chlap si to musí uvedomovať. No lenže, ako už vieme, Louis sa naozaj mýlil.

Po niekoľkých hodinách spánku, keď sa Louisov mozog konečne nakopol, mu došlo, že možno práve jeho realitný maklér je vnútri iný ako zvyšok chlapov a svoju krásu si nemusí uvedomovať.

„No Tomlinson, ty musíš všetko posrať."