realitný maklér// stylinson

cucfleky 4.

Muž s cukríkovou hlavou sa musel veľmi silno premáhať, aby nakoniec stretnutie s tým suchárom nezrušil. Vedel, že je tu nejaká šanca, že jeden z tých bytov, ktorý mu chce realiťák ukázať môže byť presne jeho budúci domov, ale bože! Jediné čo práve teraz chcel, bolo ísť si ľahnúť do svojej postele a spať. Avšak jeho rozumný hlas, v preklade Liam, do neho akurát nalial kávu, dovolil mu použiť jeho sprchu a vyhodil ho z bytu! Jeho!

Louis teda nakoniec zavolal znova Harrymu, ktorého prvýkrát neslušne zrušil a dohodli sa, že sa znovu stretnú v Pube u Mačky o hodinu. Louis by si to nikdy nepriznal ale robili tam tak dokonalé muffiny, že ani tie od jeho mamy mu nikdy tak nechutili!

Nakoniec prišiel do Mačky o niečo skôr ako by mal, a jeho tajné prianie, zjesť asi celý pekáč muffinov sa mu vyplnil. Už s plným bruchom len čakal kedy príde jeho realiťák a ukáže mu tie byty.

&&&

Harry zúril. Naozaj a veľmi silno. A to všetko bolo zapríčinené tou ružovou hlavou, ktorá, dočerta, bola tak strašne nekonvenčná! On nikdy taký nebol. Ani jeho okolie. Ale ten Louis! Najprv ho len tak bez toho aby niečo odpovedal do telefónu hneď zrušil! Realitný maklér vtedy myslel, že asi vybuchne. On sa mu snaží nájsť dokonalý byt, a ten...., ten... Louis ani nemá snahu si ho vypočuť! Ako veľmi mu chcel nezdvihnúť, keď uvidel, že mu znova volá. Ale nemohol. Jeho doma slušne vychovali, aby sa k ľudom správal tak, ako by on chcel aby sa správali k nemu.

Nakoniec sa teda s Louisom dohodol na tom, že sa stretnú znovu u tej Mačky. Preboha, kto dá svojmu podniku meno U Mačky. Harry také podniky nemal rád, boli... hm, málo noblesné. Áno, boli to proste malé, zastrčené obchodíky, do ktorých on nikdy nechodil. Nemal ani prečo. Na účte sa mu váľalo toľko peňazí, že si mohol dovoliť chodiť do iných, omnoho luxusnejších podnikov. Ale o tom to taktiež nebolo. Pre neho bola najviac dôležitá reputácia. Nemohol predsa svojich klientov poslať k Mačke alebo k inému podniku, ktorý sa na neho podobal. To by poškodilo jeho meno a povesť. Ale Louis asi niečo také nepozná.

Aj keď strašne túžil prísť o pár minút neskôr, aby oplatil Louisovi minulé stretnutie, nemohol. Na to, aby niečo také urobil bol až príliš dochvíľny a, čo mu okolie veľa krát vravelo, bol aj perfekcionista, takže také, pre neho nemiestne správanie, nebolo v jeho zakódovaných zvykoch prijateľné.

Aké však bolo prekvapenie, keď vošiel dnu a rovno oproti nemu svietila cukríková hlava, ktorá teraz niečo pozerala na mobile.

Harry bol zvedavý na čo sa pozerá, keďže zvuk, ktorý vychádzal z telefónu bol naozaj hlasitý a niečo mu pripomínal, ale skôr ako si stihol všimnúť čo sa deje na obrazovke, Louis zdvihol zrak a okamžite zamkol mobil s miernymi červenými lícami.

Realitný maklér jemne nad jeho zjavom nadvihol obočie. Ani nevedel prečo, ale jeho oči vyhľadali krk muža s ružovou hlavou a zapichli do neho oči. Cucfleky?!

Louis akoby vedel, načo sa ten druhý pozerá sa len pomrvil na svojom sedadle a sklonil hlavu tak, aby mu ľavú stranu krku, kde mal požehnaný počet malých aj veľkých cucflekov, zakryl. Do riti aj s tým!

„Tak, aké byty si našiel?" Cukríková hlava si podoprela ľavou rukou tvár (Louis sa proste snažil si čo najviac chrániť krk, pred zelenými očami, ktoré ho skoro celý čas skenovali) a naklonil sa bližšie k diáru, ktorý Harry pomaly vyťahoval na stôl.

Samozrejme, rovno ide na vec, asi by ho zabilo blbé ahoj pomyslel si Harry a sadol si oproti nemu. A čo to má preboha na krku? Tak ja sa mu snažím pozháňať byť a on si zatiaľ užíva s niekým niekde. Harryho myšlienky sa naozaj krútili len ohľadom cukríkového muža a tej nechutnej veci čo mal na krku. Prečo preboha nepreložil naše stretnutie, keď jeho krk vyzerá tak, tak, to je jedno! Proste ho mal preložiť a nevystatovať sa tu s tým. Ja by som takto nikdy z domu nevyšiel!

Nakoniec sa len zhlboka nadýchol aby vyhnal tie divné myšlienky a sústredil sa na prácu.

„Dobrý deň. Ako som spomínal našiel som pár bytov, ktoré by som vám rád ukázal. Naozaj som sa snažil splniť všetky vaše podmienky ohľadom vášho budúceho domova a poviem vám, nebolo to úplne ľahké. Myslím si však, že sa vám aspoň jeden určite zapáči. Naozaj, na rozdiel od niekoho, som sa ja ponoril len do svojej práce." Do riti, Harry! Už prestaň!

Louis len mierne nadvihol obočie, pretože akosi nepochopil poslednú vetu ale potom, čo znova zachytil rýchly pohľad zelenookého muža na jeho krku, znova sa začervenal a zamračil.

On už naozaj nemôže byť väčší suchár! Stavím sa, že drží celibát alebo niečo podobné. Ten chlap naozaj nie je normálny!

„Som rád, že si sa ponoril len do svojej práce ako vravíš. Takže? Čo tie byty?" Výraz muža s tmavozelenými nechtami neprezrádzal nič. Ani kúsok hanby, že ho niekto vidí s takým krkom. Akoby to bolo úplne prirodzené, čo Harry zásadne odmietal chápať.

„No myslím, že sa na nich môžeme ísť pozrieť, teda ak máte čas?" jeho odpoveď sa nakoniec zmenila na otázku, pretože naozaj nevedel ako s Louisom komunikovať. S inými svojimi klientami to bolo vždy jasné, a podľa pravidiel slušnosti. Stretli sa v Harryho kancelárií, Harry im pomaly poukazoval na fotkách všetky byty a potom išli na osobnú prehliadku daných bytov, kde buď byt kúpili, alebo Harry hľadal niečo iné. Ale pri Louisovi nevedel čo bude nasledovať ďalej, a to ho hnevalo. Všetko má mať svoje usporiadanie. Nie ako tie cucfleky čo mu hyzdia krk!

„Dobre, čas mám. A naozaj chcem vidieť tie byty. Ideme hneď?" Louis sa naozaj snažil tváriť, že tie rýchle pohľady od muža naproti nevidí ale nedarilo sa mu to. Najprv sa naozaj trocha hanbil ale preboha! Sú to len cucfleky! To ich nikdy nemal na tele alebo ich nerobil niekomu iného či čo?!

Nakoniec sa neovládol a stiahol ruku, ktorou si podopieral tvár, vystrel krk a odhrnul si vlasy z ľavej časti tváre, tak, aby bolo vidieť čo najviac cucflekov.

„Myslím, že si nimi dosť zaujatý a ja nemám problém ti ich ukázať. Ale nabudúce by si mohol trocha menej zízať a ten opovrhujúci pohľad si nechať pre seba!" mierne podráždene zavrčal druhú časť vety, keď si všimol rozšírené zreničky svojho realiťáka a jeho mierne opovrhujúci postoj tela.

„Čo? Nie ja, prepáčte, je to vaša vec. Ja..., no... znova prepáčte," Kučeravé vlasy spadli do očí realitného makléra keď sklonil hlavu na svoj diár. Naozaj nechcel muža s cukríkovou hlavou nahnevať. Len to nechápal a, to bolo všetko.

„Dobre, takže ukážeš mi fotky alebo ideme rovno tam?" Louis sa nakoniec musel usmiať keď videl ako svojou priamosťou zasiahol Harryho, ktorý mal ešte stále sklopený pohľad na dosku stola.

„Môžeme ísť rovno tam." Zelené oči posledný krát spočinuli na cucflekoch, ktoré sa ešte stále ukazovali svetu.

Ja by som do toho dal aspoň nejaký systém!