ALIVE

Prekvapivý zvrat..

L: Vy asi nie ste dobré kamarátky čo?

V: Dneska som bola s Monikou. Už máš jej číslo?

L: Hej už mám. Napísal som jej na fb.

Stále mi chodí len jedna vec po rozume a to je to, prečo mi Monika klamala o tom že bola s Lukášom na rande, keď bola s nejakým iným? Nedalo mi to a tak som sa spýtala.

V: Bol si s ňou dneska vonku?

L: Čože ? Nie nebol to ťa ako napadlo?

V: Len tak.

Ani za svet mu to nepoviem. Najprv musím zistiť pravdu.

L: Žiarliš ? ;)

V: Nie -_-

L: Nemáš na čo. :)

Tcc čistá arogancia.
Nenaznačuje mi tým niečo? Možno sa mu predsa len páčim? Neviem, čo mu mám na to odpísať. Na čo som sa ho to pýtala teraz si prídem za trapku. Veď ho skoro ani nepoznám. Ako sa mi môže vôbec páčiť?

V: OK.

L: :*

What!? Toto nie. Preboha. Znamená to niečo? Bože je to len trápny smajlik na fb. Ja. Ja. Nechápem. Hneď som to screenshotla a poslala Laure ktorá ale stále nebola tu. Čo spravím? Mám to ignorovať  alebo mám odpísať? Ak mu mám odpísať tak čo?

V: ???

Úplne od veci. Otázniky. Kokso ja som riadny kripel. Pozrené. Píše.....

L: Nič.

Ok. Už fakt neriešim. Idem radšej čítať. Zobrala som z poličky knihu After a začala som ju znova čítať. Ale nedalo sa to. Myšlienky mi neustále odbiehali k Lukášovi. To snáď ani nie je možné. Nenechá ma ani v kľude si čítať.

Zaklapla som knihu a zahladeľa som sa na prázdnu stenu na do mnou. Preber sa Vivien!! Zdvihla som sa a zo stola som si zobrala sušienky. Otvorila som si ich a minimálne polovicu som zhltla naraz. Mobil znova zavibroval. Pozrela som sa kto píše. Možno Laura.

L: Dobrú noc :)

OH MY GOD. Zobrala som si ďalšiu sušienku. On je čistý retard. A ďalšiu. Páčim sa mu či vážne chce Moniku a somnou sa zahráva? Ďalšia sušienka pristála v mojich ústach. On ma raz privedie do blazninca.

V: Dobrú.

Na viac sa nezmôžem. Načiahla som sa pre ďalšiu, no žiadnu som už nenahmatala. Ja vážne nie som v poriadku. Zožrala som celý balík sušienok a ani neviem ako.

Vypla som wifi a zaspala som. No každému môže byť hneď jasné čo sa mi snívalo. A nebolo to niečo čo by sa 16 ročnému dievčaťu nepáčilo.

                   

                    ♤♤♤♤♤♤♤

Sedím na zastávke a čakám opäť na autobus do školy. Vidím čierne vlasy, ktoré sa blížia na zastávku. Lukáš. Prizná niečo? Neprizná nič? Uvidím za chvíľku.

,,Ahoj." povedal a usmial sa. Úsmev som mu opätovala.
,,Ahoj."
,,Ako si sa vyspala?" hah výborne a keby si len vedel prečo. Uškrnula som sa pri tejto myšlienke na seba v duchu a odpovedala.
,,Prekvapivo super. A ty?" pozrel na mňa tými jeho prenikavími, zelenými očami.
,,Skvelo." zrazu sa jeho očí presunuli za mňa a mne došlo prečo.

Blížila sa k nám Monika s veľkým výstrihom a úsmevom na tvari. Prisadla si medzi mňa a Lukáša. Jasné. Kde máš toho s ktorým si včera bola?

,,Čawte." povedala a usmiala sa na Lukáša. Otočila sa na neho a celý čas medzi sebou debatovali. Očividne ma Monika vyšachovala a tak som si odblokovala mobil a našla som útechu v stiahnutej knihe.
Milujem vás knihy!
Pomyslela som si. Keby ich nemám pravdepodobne by som musela hľadieť priamo na nich dvoch.

Zrazu som začula prichádzajúci autobus. Vytiahla som si peňaženku a šla som sa postaviť. Vedľa mňa sa ocitli tie dve osoby a ja som mlčala.
,,Vivi ty čo sa nezapájaš." povedala posmešne Monika.
,,Nemám šajnu o čom sa mám s vami baviť."
,,Vždy sa niečo nájde." povedal Lukáš a mrkol na mňa.

Nastúpila som do autobusu a usadila som sa hneď na prvom voľnom mieste. Oni dvaja si sadli niekde do zadu. Ja, ako inak som si nasadila slúchadlá a zase som sa stratila v knihe, ktorú som mala v školskej taške.

                ♤♤♤♤♤♤♤♤

,,Viviiiiiiii!!!!" zakričala na mňa Zuzka a hneď ma objala.
,,Čo sa deje?" povedala som zafučane.
,,Nič. Chýbala si mi." podišla ku mne a objala ma. Presne toto som potrebovala. Objatie.
,,Nechce sa mi od teba odtrhnúť."
,,Ani mne." po jej odpovedi sme sa začali spolu smiať. Kamarátky sú v mojom živote asi najdôležitejšia časť.
,,No dobre. Už by aj stačilo." povedala som a Zuzka sa odo mňa odlepila. Sadli sme si spolu na lavičku a čakali sme pred triedou kedy zazvoní.

               
                   ♤♤♤♤♤♤♤♤

Sadla som si so Zuzkou do lavice a vytiahli sme si zošit. Zobrala som mobil a zapla si dáta, aby som pozrela čo nové. Správa od Laury.

L: Vivi ty sa mu páááááčiš :D

V: Ťažko. Dneska si ma ani nevšimol. Celý čas bol s Monikou.

L: Ale prestaň trepať. Čo ak chce aby si žiarlila? Keď ti písal vyzeralo to, že chce aby si žiarlila.

Kurnik asi má pravdu. Bože. Konečne sa páčim nejakému chalanovi.

V: Dobre. Verím ti. Uvidíme. :D

L: :*

Vypla som si dáta a mobil hodila do vrecka na bunde. Vôbec som nevnímala, čo nám učiteľ vysvetľuje. A bolo mi to jedno. Neskôr sa opýtam Zuzky alebo Kláry.
Zory sa radšej ani nebudem pýtať, lebo viem, že to má na háku. Sme si až veľmi podobné. Lenže v poslednej dobe ani spolu nebývame. Zo začiatku prváku sme boli stále spolu. A teraz je každá s inou.

                  ♤♤♤♤♤♤♤♤

Sedím v autobuse. Konečne domov. Bol to dlhý deň. Našťastie som nestretla Lukáša. Monika si asi zmyslela že sa zdrží, a preto dneska nejde. Aspoň dnes mi šťastie praje.

Po príchode autobusu domov som vystúpila. Na zastávke ma čakalo veľké prekvapenie. Laura. A nebola sama. Erik. No to nebolo až také prekvapivé ako to, že sa tam bozkávali, ako keby sa nevideli 300 rokov.

Snažila som sa potichu vytratiť, no Laura má až priveľmi dobré uši.
,,Vivi?" Shit. Bože prečo sa mu nevenuješ? Pomaly som sa otočila a vyčarovala som ten najkrajší úsmev aký som mohla.
,,Lauraaaa. Ahoooj."
,,Čawko Vi." pozdravil Erik. Ach. O ďalší zamilovaný párik viac.
,,Kdeže idete ?" opýtala som sa zo zdvorilosti, kým som objímala svoju kamarátku.
,,Do mesta. Naše prvé rande." povedal Erik a usmial sa.
,,No dobre tak ja už pôjdem....nebudem vás vyrušovať. Ahojteeee!!!" zakričala som im a Laure som pošepky povedala, a výrazne som sa snažila artikulovať slovo PODROBNOSTI. Laura pochopila a usmiala sa. Mrkla na mňa a povedala rovnako ako ja. SPOĽAHNI SA.

Ja som sa už len s úsmevom odobrala pomaly domov. Prišla som k bráničke a jediná vec, ktorá mi prebehla hlavou bola moja sestra. Nech neni doma. Aspoň si môžem sadnúť pred telku a pustiť si nejaký film. Vošla som dnu. Všade ticho.

,,Juchuu nikto neni doma." začala som tancovať po celom dome. Nacupkala som do svojej izby. Zhodila som tašku a zobrala usb s novým filmom, ktorý som si stiahla. Zdvihla som deku z postele a ešte som sa prezliekla do svojich teplákov a čierneho trička. Všetko som si zobrala, a vošla do obývačky. Zapla som si film a ľahla si na gaučovku. Lenže mobil zavibroval. A ja som vedela čo sa stalo. Do riti. Zabudla som si vypnúť wifi.