Vivien, obyčajné dievča, ktoré túži po láske, no má pocit, že jej to nie je súdené.
Úryvok z ,,knihy":
,,Ahoj znova." pozdravila som Moniku.
,,Čaw." ale tá mala iné záujmy. Podišiel k nej chalan s havraními vlasmi a objali sa.
,,Vivi. Toto je Luká...
Po dlhom rozprávaní o udalostiach dnešného dňa, moja mamina sa len smutne usmiala a povedala.
,,Netreba sa trápiť Vivi. Máš čas. Užívaj si život. O nič neprichádzaš. Keby máš niekoho, tak by si takto nemohla chodiť po vonku s Laurou. A to ti hovorím s vlastnej skúsenosti." dopovedala a ja som sa so slzami v očiach usmiala. Objala som ju. Najlepšia mama na svete. Čo by som si bez nej počala?
,,Idem si zobrať niečo sladké do baru." prehlásila som a mamka na do mnou len hlavou pokrútila. ,,No choď lebo to by si nebola ty." zdvihla som svoj tučný zadok a pobrala som sa do kuchyne. Otvorila som skrinku, ktorá bola poloprázdna. Zajtra zavolám Lauru na nákup sladkostí. Zobrala som si poslednú škatuľku čokoládových sušienok, ktoré tak veľmi milujem a odišla som do izby. Tašky s mojim oblečením som vyprázdnila a oblečenie som hodila do koša na prádlo, a vrátila som sa do izby. Mobil som dala na nabíjačku a zapla som si svoj reprak na Bluetooth. Pustila som si pesničky a začala si spievať. Bolo by na čase keby si začnem robiť domácu úlohu.
Tak som si vytiahla farbičky a gumu. Položila som si ich aj s výkresom na stôl, a začala som kresliť ruku. No čo, aj umelecká škola má svoje muchy. Ale niekedy je kreslenie výborné. Dosť mi pomôže odreágovať sa. Aj keď sa mi do toho nechce ísť, ale musím. A potom som spokojná a kreslila by som všetko.
Po dokončení obrázka som sa zdvihla, že pôjdem do vane, si trochu oddýchnuť. Mrkla som na veľké hodiny na stene a zistila som, že je ešte len krátko po 9. Mala som dosť času. Prišla som do kúpeľne a vyzliekla som zo seba všetko prepotené oblečenie, a hodila ho do koša. Tak ako ma Boh stvoril som vytiahla zo skrinky dva uteráky a zvesila som zo steny môj biely župan. Napustila som si vaňu horúcou vodou a ľahla som si do nej.
Voda stúpla a ja som privrela oči. Toto je moja obľúbená činnosť. Leňošiť vo vriacej vode.
Bola som taká unavená zo svojho života, že som skoro zaspala. Ale neplánujem samovraždu, takže som sa prebrala a do rúk som si vytlačila šampón. Voňal ako ruže. Naniesla som si ho do svojich dlhých, blond vlasov a potom som si znova ľahla do vody. Teraz som mala už oči otvorené a hľadela som na seba do zrkadla. Nevyzerám až tak zle z niektorých uhlov. No stále sa necítim nejaká pekná. Možno keby skúsim aj ja nejaký make up alebo niečo....možno by mi to pomohlo...nie. Nechám to tak ako to osud zariadi.
Opäť som si sadla a začala sa umývať mojim sprchovým gélom. Ľahla som si zase do vani. Mám taký pocit, že blondínky už vyšli z módy. Nikdy nepochopím, keď baby hovoria, že chalanom sa páčia blondínky. Pretože som ani raz nezažila, že by prejavil záujem o mňa. A to som teda blondínka. Síce nie úplná ale som.
Už sa nemôžem na seba pozerať. Ponorila som sa celá.
Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
Hneď potom, čo som si z vlasov zmyla penu, som sa postavila a natiahla sa pre uterák, ktorý som si pripravila. Celá som sa vysušila a druhý uterák som si dala ako turban na vlasy.
Obliekla som si župan a precupkala som až do svojej izby, kde som sa hodila na posteľ a zapla si wifi. Mobil nezastavitelne vibroval a ja som ho nechala tak.
Vytiahla som si zo skrine nohavičky a na vrch som si obliekla dlhé tričko, ktoré mi siahalo do polky stehien.
Toto tričko mi doniesla mamka, že ho dostala v robote. A ja mám rada voľné tričká.
Ešte som sa pobalila do školy a znova som si ľahla do postele. Odblokovala som si mobil a zbadala som správy. Jedna od Laury druhá od Lukáša tretia od Kláry. Otvorila som si najprv od Kláry.
K: Ahoj Vivi prosím ťa odfotila by si mi poznámky zo slovenčiny?
V: Jasné :)
Postavila som sa a namierila som si to do tašky, z ktorej som si vytiahla zošit zo slovenčiny. Ak sa to vôbec dá nazvať zošitom. Odfotila som jej čo chcela a poslala som. Zaniesla som zošit späť do tašky a už som ostala sedieť na stoličke s vyloženými nohami na stole. No čo, moja izba, moje pravidlá. Otvorila som si ešte správu od Kláry v ktorej sa mi poďakovala. Ako ďalšiu som si otvorila Lauru.
L: Ďakujem za super deň.
V: Neni zač. Aj nabudúce :)
Nedala som jej žmurkajúceho smajlíka lebo viem, že ho neznáša.
V: A mám ťa pozdraviť od Erika. Veľmi sa mu páčiš.
L: Aj on mne. Už si píšeme. Taká som šťastná. Asi z toho niečo bude :O
V: Asi nie. Ale určite :)
Laura neodpisovala, takže asi išla preč. No ostáva mi tu ešte jedna neotvorená správa.
