ALIVE

Rovnaký záchranca opäť pomohol

,,Čo ty tu robíš?" prihovorila som sa osobe vedľa mňa.
,,Bola som na rande s Lukášom. Je vážne super Vivi." povedala mi s ironickým úsmevom Monika. Ach tak, nakoniec si poradil a to číslo si zistil.

Nejdem sa pýtať viac pretože sa iba zbytočne rozčúlim. Mlčala som a chcela som si znova nasadiť slúchadlo, keby mi ho nezobrala ona, a nedala si ho do ucha. Toto vážne?

Dneska prežívam samé šokujúce veci. Tento deň by už mal radšej skončiť. Čo sa mi ešte prihodí? Cestou domov ma zastaví Lukáš ? Radšej na to nejdem ani myslieť.

Pozrela som sa na Moniku a jemne som sa usmiala. Možno som preháňala, keď som tvrdila, že je hrozne zmaľovaná. Neni vôbec škaredá. Má dlhé rovné hnedé vlasy a síce jej pery nie sú nejaké plne aj tak vyzerajú pekne. Má veľké hnedé oči. Možno práve tie, priťahujú Lukáša. Alebo skôr jej plný hrudník. Nad touto myšlienkou som sa zasmiala.

Dobre nejdem sa zbytočne trápiť nad rozliatým mliekom, niekedy ho stačí len poutierať.

Prepla som trošku lepšiu pesničku a započúvala som sa. Monika však vyzerala veľmi zaujatá písaním si s niekým. Nazriem sa? Možno to je Lukáš. Čo ak to je niekto iný? Snažila som sa premôcť, no moja zvedavosť bola silnejšia. Pozrela som sa.

Lukášovi nepísala bol to nejaký iný chalan s ktorým si tam vypisovala už dosť dlho. Odvrátila som zrak. Vivi prečo si to spravila. Teraz ťa to bude stále pokúšať. Ona nechce Lukáša? Asi by som mohla zapracovať a zaujať ho. Znova som nazrela a prečítala si, čo mu napísala.

M: Uvidíme sa zajtra. Dnešok bol skvelý.😘

No počkať, počkať, počkať. V duchu som sa uškrnula. Takže ona s Lukášom nebola. Tým pádom Lukáš stále nemá jej číslo. Ale snáď neni taky sprostý a napísal jej už na fb. Síce pevne dúfam, že nie ale je mi jasné, že ak má o ňu záujem, tak určite napísal. Pozrela som znova do jej mobilu a videla som že preklikla na chat s Lukášom. Čo mi číta myšlienky či čo. Nejdem už čítať jej správy. Nech je tam čokoľvek.

Lenže jedna vec mi stále nejde do hlavy. Prečo mi klamala? Táto otázka mi bude hrýzť nervy zvyšok dňa. Na čo si sa tam pozrela?

Nech už vystupujeme. Mrkla som jedným očkom von oknom a zistila som, že sme neďaleko našej zastávky. Dobre to zvládnem.

,,Ahoj." povedala som Monike tá sa na mňa pozrela usmiala sa a pokývala hlavou. Zobrala som jej slúchadlo a prešla som tenkou uličkou medzi sedadlami, smerom k dverám.

Tie sa po chvíľke otvorili a ja som vystúpila. Laura ostala v autobuse, keďže býva ďalej ako ja. Keď som stála vonku obrátila som sa na Lauru a zakývala som jej. Oči sa jej rozžiarili a odkývala. No jediná vec mi nesedela. Prečo sa pozerá za mňa? Otočila som sa a zbadala som Erika. No jasné. Prevrátila som oči. Veď býva na tej istej ulici ako ja.
,,Dúfam, že máš dobré úmysly a Laure neublížiš." povedala som mu bez okolkov.
,,Ty si jej kamoška čo? Raz sa mi o tebe zmienila. Vivien však?"
,,Ja som sa ťa ale pýtala prvá."
,,Neboj sa neublížim jej. Ona je skvelá baba."

Prešli sme pár krokov spolu, keď som sa konečne rozhodla ozvať.
,,Áno som Vivien." odpovedala som mu na jeho otázku.
,,Z toho všetkého, čo som o tebe počul si asi riadne super..." odmlčal sa na chvíľu. Žeby si konečne nejaký chalan myslel o mne že som super? Rozžiarila som sa ako slniečko a konečne sa mi vrátila dobrá nálada.
,,Kamarátka." dopovedal vetu a ja som len mlčala. Bože ja som taká hlupaňa. Mňa chalani vôbec nemajú radi. Nemám ani kamaráta chalana.

Aby nebolo trápne ticho som sa ozvala.
,,No...hej....môže....byť." ani neviem ako, a už sme boli pri jeho dome.
,,Pozdrav Lauru keď s ňou budeš. Ahoj." povedal a následne zabuchol za sebou dvere. Moja nálada bola na bode mrazu. Pozrela som na tmavú oblohu a uvidela som žiarivý mesiac ktorý ako vždy, mi vyčarí úsmev na tvári. Vo vrecku mi zase zavibroval mobil tak som ho vytiahla, aby som mrkla čo bola príčina. Správa od.....

NO ČO DCÉRA MOJA NAJSTARŠIA KDE SI?

Ach jaj mamka. Neoplatí sa mi písať správu keďže za pár minút som doma.
Hľadím znova na tú okrúhlu žiarivú vec.
Ako keby sa na mňa usmievala.
Jeho verné kamarátky pri ňom žiarili a boli rovnako krásne.
No boli jednotvárne a preto vždy zaujme moje oči mesiac.
Je iný krásny, väčší, dokonalejší.
A myslím si, že tak je to aj s ľuďmi.

Prišla som k dverám a so slúchadlami na ušiach, som zabuchla dvere od domu.